Nad tým som presne rozmýšlala keď som sa valila dole kopcom na bicykli. Inak by som niečo také istotne nerobila. Chcela som len prísť domov zapnúť počítač a byť tam asi až do večera.
Našťastie ... no teda ako sa to vezme našťastie .. som nemala klúče od domu .. mala som taký divný pocit už keď som išla hore kopcom k tej chade v ktorej najnovšie žijeme.
Len som s vŕzganím otvorila bránku skočil po mne náš pes a začal ma hrýzť do nohy. Snažila som sa otvoriť dvere ale nešli .. hladala som klúče ale nenašla som ich. Vedela som kde sú - na druhom poschodí oného domu v poličke. Áno zíde sa
Zavolala som mame že kedy dojde. že vraj o dve hodiny. Skvelé. sedela som na starej hojdačke a bola som taká znudená že som vytiahla matiku a učila sa- Piatok ! je to normálne ?! Pes ma neustále kusal do nohy. Zrejme som zabudla spomenúť že som alergická na psov. Mala som na neho nervy a všetko ma svrbelo a tak som sadla na bicykel a šla. KOnečne som si uvedomila že aj tá riť sveta kde žijeme má svoje výhody lebo 2 mínuty od nás na bicykel je len les a tráva a potôčik... No čo budem hovoriť- čosi ako krajina therabitia sedela som na zemia počúvala hudbu z mobilu.. mala som sa krásne. Úplne na všetko som zabudla. Len som počúvala a nemyslela na spolužiačky a ich plány proti mne, ani na zlé známky ani na všetky moje dosavadné hádky. Len so sa mala dobre. A potom som išla ďalej do prudkého kopca kedy som bicykel len tlačila popri sebe. Už sa fakticky začínal les a s mojím orientačným zmyslom som ďalej nešla. Len som pekne šla na bicykli dolúúú . To bolo najkrajšie na celom tomto ako my to všetko vyšlo z hlavy.
Keď som sa vrátila mama stále nikde. Pes ma privítal kusaním do nohy a ja som si vyzliekla mikinu lebo mi bolo teplo . pozrela som sa na svoje ruky a uvidela úplne otrasný ekzém. Len tak... vyzeralo to jak nejaké vredy .. fúj , otras, humus!
Ale ani to mi naskazilo až tak veľmi náladu. Len ja hlúpa duša som spravila ednu chybu .. keď som celé toto pokazila tým že som šla na Facebook. Za mojimi "priateľmi za všetkými tými idiotmy.. keď bolo 15 ludí on line a ani jeden nenapísal... a cele to bolo zasa na hovno.. a tak je to stále
Tak toto teda rozhodne na silu vypudené nebolo
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár