V plameňoch šľahajúcich do nebies

V riekach lejúcich sa do morí.

Vďaka nemu z teba opadne stres,

A prekážka každá sa zborí.

Temný pán, padlá hviezda Avalonu,

Zradený vlastnými a zrazený k zemi,

Nezáležiac na hodine uvíta ťa do svojho domu,

Nasýti a splní priania ... on je priateľ.

Opovrhovali, urážali, pľuli kade chodil,

Pokiaľ neveríš vo falošných prorokov,

čaká len aby v tebe znova zrodil,

zrodil vlka a nie člena poskokov. 

 Báseň
Komentuj
 fotka
fatales  31. 5. 2017 08:57
Konečne vidím cit pre rým.
 fotka
padre557  31. 5. 2017 09:04
@fatales teraz je to myslené ironicky alebo nie?
 fotka
fatales  31. 5. 2017 16:17
@padre557 Seriózne vážne. Teraz je moderné písať bez rýmov a Bratislavská poézia si zakladá na vulgarizme.
Napíš svoj komentár