Ak by som mala byť úprimná, práve pociťujem veľkú túžbu na čokoládu, ale keďže som si dala závezok, že nájazdy na chladničku obmedzím maximálne do 00:00 ostáva mi len túto ubíjajúcu chuť po čokoláde nejakým spôsobom z mojej hlavy dostať.
No to v skutku nie je všetko po čom moje srde (či skôr žalúdok piští) okrem lomcujúcej chuti na čokoládu, ktorá mojim telom apsolutne lomcuje, pridala sa k nej, neodolateľná chuť na zaváranú uhorku. Áno, ja viem znie to neuveriteľne, no je to naozaj tak, zavárané uhorky.. je to, čo mi nedá posledných 6 hod spávať. Problém by nebol v pokročilej hodine no môj problém je oveľa vážnejší ba až najpodstatnejší. My totiž uhorky nemáme, neviem prečo, no táto informácia mnou zatriasla cca o 3:20 miestneho času keď som nepozorovane priblížila k svojmu objektu záujmov(v tomto prípade chladničke)a s obratnosťou slona sa mi apsolutne fenomenálne, tak, že som zhodila toustovač, ktorý bol na vrchu chladničky no napokon sa mi tie dvere podarilo otvoriť. No zistenie bolo viac než šokujúce, nič čo by tvarom, alebo charakteristikou aspoň trochu pripomenulo uhorku.
Moje krátke ťaženie (ktoré dopadlo neúspešne)prerušil nahnevane vyzerajúci otec(otázka, prečo asi bola jasná aj mne veľmi rýchlo som pochopila, že horšie ako neukojené chute, je hnev môjho otca (a ak som dobre počula i suseda dole, otázne je len, či tie nadávky rôzneho charakteru skutočne patrili mne). No únava môjho otca bola väčšia ako adrenalín v krvi a tak inak trvajúcu pól hodinovú kázeň skrátil na necelých 5minút čo je u môjho otca naozaj veľmi slušný výkon.
Nič iné mi neostávalo, ako sa odobrať, hladná a už aj smädná naspäť do svojej izby. 4:21 a začínala som pociťovať známky dehydratácie a pod víživi. Chuť na čokoládu a uhorky bola ukrutná a tak som sa rozhodla vydať na v poradí druhé ťaženie. No, tento krát s cieľom utíšiť aspoň jednu zo svojich potrieb a tou bol smäd vydala som sa opäť do kuchyne ale teraz obohatená o nové a drahocenné poznatky z prvej výpravy.
Vošla som do kuchyne, všetko prebiehalo podľa plánu(vtedy plán nebol žiadny, ale keby bom určite by bol takýto podišla som k linke načiahla som sa do poličky pre svoju obľúbenú šálku. Tápam-tápam a šálka nikde, naplnil a pocit obáv a strachu. Moja šálka, niekde, sama...v skutku skľučujúci pocit a tak som sa vydala na pátraciu akciu. Ako správny detektív som najskôr prezrela miesto, kde bola videná šálka naposledy, teda polička, no tam nič a tak, som išla po stope tejto záhade. Rozhodla som sa preveriť ďalšie možné miesta výskytu mojej šálky. Linka, dres, skrinka, no nikde nič. Cítila som sa bezradne, vedela som, že prácou detektíva sa asi najväčšou pravdepodobnosťou neuživím no strach o moju šálku bol veľký. To, že je niekde sama , opustená a v skutku ubíjalo. Nemala som inú možnosť ako siahnuť po obyčajnej, fádnej šálke.
Do izby som odchádzala s pocitom viny. Vedieť, že moja šálka je vydaná na pospas osudu bol skutočne bolestivý. No v tom som ju zbadala, bola tam, na kraji stola. Opantal ma pocit neopísatelného šťastia.
Teraz je 5:31 a ja stále nepociťujem únavu. Stále sedím (teda presnejšie je to taký polosed ) a myslím na uhorky ...strašné ja viem a hlavne keď si uvedomíte že dievča ako ja( teda ešte stále vo vývine) by malo ešte tvrdo spať.(A)
P.S.: Prosím, ospravedlňte môj pravopis. Chcela by som vidieť vás písať o toľkej hodine a ešte keď nemôžete prestať myslieť na uhorky.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
hellium
29. 7.júla 2007 07:27
dostala som tiež chuť na uhorky
2
Nemam co dodat..uplne fenonemalne ..kto by to bol od teba cakal?? ...jo a to s tou salkou ma uplne dostalo.....mne sa to velmi pacilo...a aj nabuduce mozes zdokumentovat nieco co citis
4
ved vieš, o piatej ráno sa najlepšie píše ..taká nezvyčajná múza kopne človka..
Napíš svoj komentár