Dahlinkina dobrodružná cesta....alebo ako ma prišla Tinuška kuknúť do BA..:D

Najskôr, na úvod by som chcela len tak priblížiť(pre tých, ktorí nevedia),kto to asi Tinuška je.
Tinuška je moja naj-naj-naj-naj kamoška z netu a po našich 2 strtkách môžem zodpovedne prehlásiť, že je to úžasný človiečik aj v RL. Keďže bývame od seba... „trošku“ mimo, stretávame sa po menej, v podstate sme sa videli 2x v živote no i napriek tomu, Tinušku moc-moc ľúbim.

Takže, naše druhé stretko.
Konečne!! Dožila som sa moja milovaná Tinuška, známa tiež pod prezývkou Dahlia ma prišla pozrieť do Blavy. Klamala by som, keby som povedala že prišla čisto len za mnou, no ale nejdem si kaziť ilúzie. DD

Bolo presne 30 októbra keď Dahlinka po !!PRVÝ!! krát dofrčala do Bratislavy. No, presnú hodinu neviem, ale z jej rozprávania som pochopila, že vstávala o 4:00 ráno...za čo ju neskonale obdivujem, lebo mňa by museli zoškrabovať z postele a pochybujem, že by aj to vôbec pomohlo.

Naše prvé stretnutie v ten deň prebiehala celkom vtipne...ja, ktorá som ju obetavo (len tak btw 3 hodiny...to len aby sa vedelo ako veľmi obetavo čakala sediac skrehnuto, na fest studenom múriku so sklenenou guličkou v ruke, ktorú som (doteraz neviem prečo) dostala od jedeného staršieho pána som konečne uvidela prichádzať z Auparku ctenú Tinušku.

Nasledovalo privítanie, ako z holiwoodskeho trháku, Tinuška sa rozbehla smerom ku mne a ja, keby som v tej minúte nedostala kŕč do nohy ako som tak zoskakovala z múrika by som sa isto rozbehla tiež. A tak, ja krivkajúc a Tinuška utekajúc sme si vhopkali do náručia. . Keďže Tinuška musela ísť predviesť svoje „kuchárske“ umenie svojej sesternici u ktorej tie dni bývala moje tri hodinky strávene pomalým primŕzaním k múriku stáli viac menej za nič.

No o pár hodím sme sa s Tinuškou stretli znova, no tento raz pripravené vyraziť na koncert....
Prvý záder ktorý Tinušik pustila bol hneď v autobuse. Na displeji, tej veci kde sa cvakajú lístky svietil čas 15:52 a Tinuška sa ma pýta....“Kika, to 15:52, čo to znamená?“ smiley:DDDD)
Pomaly sme sa prebíjali k nášmu vytúženému cieľu, ktorým sa na ten deň stala SH Pasienky..

Keď sme prestupovali na ďalší autobus Tinuška sa ma spýtala...“To je trolejbus, že?“ pričom smrteľne vážne ukazovala na autobus DDDD. Keďže na prístavnom moste bola zápcha, Tinuška mala možnosť sa kochať „výhľadom“ na Dunaj na ktorý sa ma mimochodom tiež pýtala, či to je skutočne Dunaj, čo preteká cez Bratislavu DD....vtedy z ničoho nič ukázala na jeden prístav a pýta sa ma...“vy tu máte Gapčíkovo, že? DDDD“

Už vtedy na nás (teda presnejšie na Tinku) všetci pozerali jak na debila . Keď sme konečne dorazili k SH Pasienky, Tinke sa naskytol šok v podobe invázie „emáčov“, čoho som sa na moment zľakla aj ja lebo ani ja som nevidela na jeden meter štvorcový toľko emáčov ako vtedy.

Čo sa dialo ďalej ani nie je zaujímavé, keďže sa mi Tinka na koncerte stratila a ja som o nej 2hodiny vôbec nič nevedela ale predpokladá, že sa bavila. D Cesta naspäť už prebiehala v celku pohode, bez Kikuškiných breptov, za čo som jej neskonale vďačná. Domov sme šli taxíkom, ktorý zaplatila Tinuška..(ďakujem lásko ja ti to raz vrátim, keď raz prídem zasa do Banskej Štiavnice

Tinuš, ďakujem ti za krásne strávený dník...fest si ma pobavila a určite si to aj zopakujeme!!!


Poznámka autora: V tomto blogu nehľadajte žiadnu hlbšiu pointu...on ju totiž nemá. D a ešte sa chcem ospravedlniť Tinuške, že som ju vykreslila ako „blbú“ čiernovlásku... čo ona rozhodne nie je(A)

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu