To, že nie som normálna bolo jasné mne a môjmu okoliu už skoro odjakživa no tento môj duchovný zážitok zatriasol nie len mnou ale aj mojim najbližším.
Bolo to okolo 16:00 jedno stredajšie popoludnie kedy som sa mne podobným „svižným“ krokom presúvala z debatného krúžku, kde inak skvelo vyniká moja „výrečná hubička“ smerom do šatne.
Na tom by nebolo nič čudné, keby som nepociťovala triašku a neuveriteľnú chuť na kofeín. To, že sa zo mňa stal závislak na kofeíne bola známa vec. Veď, nie raz sa mi podarilo za môj krátky pobyt na strednej škole takmer pokaziť automat pri tom, ako som oduševnene hádzala drobné do toho malého otvoru. No, to som netušila ešte, že táto vypestovaná závislosť prejde až do takého štádia.
Už spred dverí bolo cítiť, že sa jedná o našu šatňu. Tým nenapodobiteľným pachom oplývame skutočne jedine len my. Vošla som dnu, všetko prebiehalo ako normálne. 6 sme sa tlačili v tej šatni enormne malých rozmerov pričom ma ešte vtedy ani nenapadlo čo sa o malý moment bude diať. Po krátkom no i napriek tomu úpornom hľadaní svojich topánok sa mi naskytol neuveriteľný pohľad.
Uvidela som ho, síce na malý moment ale predsa. Bol tam, určite sa sami seba pýtate, že som to tam v tej šatni mohla vidieť no verte tomu, že ani v tých najodvážnejších snoch by vás nenapadla osoba ktorú som zazrela na podošve papuči jednej z mojich spolužiačok. Bola to... Ježišova hlava. Áno bolo to skutočne to. Síce som ju zazrela len na niekoľko minút no i napriek tomu som si tým istá. Vyzerala presne ako Ježišova inkriminovaná hlava. Nikdy som síce nevidela Ježiša a tým pádom ani jeho hlavu....no keby som ho videla...určite by jeho hlava vyzerala presne tak, ako na tej papuči.
Keď som sa podelila s týmto zážitkom svojim priateľom ihneď som dostala tri kelímky horkej kávy s jasným príkazom vypiť to a poprípade navštíviť psychiatra. Naozaj neviem, čo si o tom mám myslieť. Či je to varovanie od Boha, aby som si kúpila proti šmykové papuče alebo len chorý výplod mojej mysle.
No i napriek tomu to mnou duchovne pohlo. Od tej chvíle si dávam lepší pozor na to, čo si obúvam. Lebo človek nikdy nevie do čoho alebo na čo stupí. Mali by sme byť o čosi viac všímavejší k svojmu okoliu. Ja som videla Ježišovu hlavu na papuči...čo všetko ste mohli vidieť vi, keby ste boli všímavejší...úvaha jak hovado
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
vichricqa
26. 9.sept. 2007 16:18
Velmi podivuhodny zazitok ...ale neboj sa ti verim a som vzdy s tebou DD
2
neni to nahodou tak ze si kupila papuce s jezisom?ze to tam fakt kedysi bolo ale uz sa to vysuchalo?
Napíš svoj komentár