Za par dni uz budem mat dva roky. Dva roky co sa Lucii zacali mesiace ocakavania, mesiace nervov, mesiace lasky. Bolo nam zatial spolu dobre. Nemozem sa stazovat.
Od 21.12. pozeram von z okna, odratavam minuty ako sa predluzuju dni. cele tri mesiace som sa tesil ako uz bude vonku krasne vidno. potom prisiel 21.3. a tyzden nato zmena casu a ja si vravim: Tak kurnik teraz to bude len dobre a dobre a potom pride bum 21.6. a vsetko pojde do hajzlu, budu sa dni skracovat a potom pride jesen a bude to zase strasne.
Preco tak vykukujem do buducnosti? a potom nezijem pritomnost lebo ani neviem ako a prave tie pekne dni mi ujdu..
Cas uteka.
A ja nemam ziadne ohromujuce, nohy podlamujuce vystavne uspechy. A na tych loveckych sme este len zacali pracovat. Potrebujem tri skusky a ludia co to vedia a co maju kontakty ich zvladnu za jeden rok vpohode.. Lucia nic z toho nema.
Odmietla ist do Spanielska na dva mesiace. Kvoli mne.
Odmieta chodit na drahe party do drahych klubov a koncerty. Kvoli mne.
Cas uteka.
Aj jej.
Jej najkrajsie roky travim s nou. Mozno budem aj pri tom ako z nej bude inzinier, ako sa jej narodi dieta a ako pojdeme na dovolenku vsetci 4/5/6... No myslim ze mi toho az nepatricne vela obetuje. Ona to nevie.. ona si to nemysli. Vravi jej to vsak kazdy.
Cas uteka.
ale fakt, davajte si na to pozor. zivot je kratky... viem o com hovorim, budem tu mozno uz len jednu dekadu. Beziiim
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár