Milujem tmavú jeseň. Preto som sa (narozdiel od okolia) musel s počasím v ten deň skôr zmierovať, ako by som sa z neho tešil. Samozrejme má dnešný človek (s výnimkou robotníkov a podobne), oproti starším dobám s počasím skôr platonický vzťah. Je to obrázok. Trocha živší, ako väčšina obrazoviek a trocha reálnejší, ako hoc aj slušná simulácia. Napriek tomu, je to len iný druh vnemu. Všetky veci, ktoré sa udiali, či mysleli sú SKUTOČNÉ. Len nie nutne skutočné tým spôsobom, ako sa prezentujú. A tak som pozeral von oknom kancelárie, na kovové a šindľové strechy budov, a pozeral do neba, ako na obrázok, ktorý mi neimponuje natoľko ako inokedy. Na tmavej jeseni mám rád jej nekompromisnosť. Dokonalú "snovosť". Zavrel som oči a predstavil si, že sú viečka tieňom mrakov a hmlou. Že je Temža prúdom čierneho oleja a ľudia sú odetí v starosvetskom viktoriánskom oblečení. Dieťa vo mne trocha sklamalo, keď som otvoril oči, a škvrnky na chodníku (rozumej: ľudia) chodili ešte vždy odeté v umelých materiáloch v strihoch, v ktorých sa skôr vyhrala mladšia sestra elegancie, ako dôstojnosť.
S istou dávkou nevôľe som sa dal do práce. Nepredstavil som si minulé obdobia, pretože by mi nejak zvlášť imponovalo viktoriánske Anglicko. Bolo to skôr tým, že je tak ďaleko od dneška. I keď na rovnakom mieste. Podobne ako poniektoré sny. Snovosť. V dobe, keď je realita zdanlivo jasná a vymedzená (paradoxne, pri najväčšej miere relativizovania a plurality názorov) je sen najluxusnejšou komoditou. Skutočný tým, ako je blízko.
Keď som dokončil prácu, omietol som pozvanie kolegu do strip-lokálu (nikdy som im neprišiel na chuť) a zamieril si to metrom do Westminsterského obvodu s cieľom posedieť si v Hyde Parku. Sadol som si na lavičku a vyzul topánky i ponožky. Z kufríka som vybral kávu v konzerve a šunkový sendvič, a pomalými sústami som si zajedal Tolstého.
Po dvadsiatich minútach som periférnym videním zočil krásne ženské nohy v topánkach na vysokých podpätkoch. Hnedá sukňa po kolená s tartanovým vzorom a karamelové sako. Asexuálnosť jej obliekania v kontraste s tvarom tela mi pripadala dokonalo príťažlivá. Zvlnené gaštanové vlasy mala zopnuté do copu a na evidentne jemnej bielučkej pleti sa v oblasti líc a na úzkom nose črtalo decentne políčko pieh. Na tvári mala romantický prechádzkový výraz a kráčala uvoľnene s Nietzschem v ruke (rovnaké vydanie Antichrista mám doma). Keď prechádzala okolo, pozrela sa na mňa a usmiala. Usmial som sa a žmurkol oboma očami a ďalej sa zameral na Tolstého.
Obraz mi ostal v hlave. V hmle spánku sny dokonajú zvyšok. Onedlho sa začne stmievať. Idem domov pracovať na novom kontrakte s CITI.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
aislinnas  8. 9. 2011 23:24
pekný článok, no najviac sa mi páčila veta: . V dobe, keď je realita zdanlivo jasná a vymedzená (paradoxne, pri najväčšej miere relativizovania a plurality názorov) je sen najluxusnejšou komoditou.
Napíš svoj komentár