na horúcej pláži
celkom osamote
slnko praží
a piesok sa
s falšovaným odporom
oddáva vode
na pláži za lesom
pod horou
ihrala sa so svojim tieňom
tu ležiaceho pod mokrým kmeňom
vidí spiaceho námorníka
srdce jej bilo ako divé
skryje sa lež
tu i tam kukne spoza kríka
námorník krásou nevyniká
len viete dobre i vy dosť
že zapracuje na panenskej deve
keď zvidí sprvu mužskú bytosť
námorník zobudí sa
a slovo dá slovo
čin dá čin
a keď zavŕši sa dvorenie
nymfa oddane líha s ním
tak tomu je po pár splnov
lež jedno ráno s rannou vlnou
námorníka odnáša loď
nač' nymfa hľadí s plaču kŕčom
nevediac ešte čo nosí pod srdcom...
porodila dcéru
a keď dcérka podrástla do krásy
matka plná nepomenovanej žalosti
sa hodila do spásy
na kamene oblievané morom
chodí dievča zhliadať denne kosti
ihrať sa s nimi do sýtosti
či sa posanovať, poplakať
keď jeden deň tak žalostne vzlyká
vlna jej dá danajský dar...
stroskotaného námorníka...
držiaceho sa
mokrých skál...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
mrcionka
6. 9.sept. 2011 19:28
krásne
Napíš svoj komentár