Balada o Smrti

Bol som mladý, spoznal som túžbu a lásku,
no prišla noc a s ňou smrť, vzala moju krásku,
vtedy vzplanul vo mne oheň, obrovský hnev,
keď videl som tú radosť smrti, počul jej spev.
Že čas hojí rany! No ja tomu neverím,
pôjdem hľadať smrť a keď ju nájdem, jej silu preverím.
Vydal som sa teda do hmly posmrtného života,
láska moje kde si? volám, no nik neodpovedá,
na konci temnej cesty víta ma prievozník,
ty si živý! vraví, ak prejdeš, nájdeš len zánik,
ja prejdem, lásku nájdem, neboj sa ty nič,
postarám sa, že smrť stihne spravodlivý bič,
ako chceš, tak prekroč cez hmlistý most,
no pamätaj jedno, ak ju nájdeš, smrť má veľkú moc.
Ja držal som ťa za ruku v srdci celé roky,
teraz ťa má smrť a po spomienkach zostali len kroky,
ty však žiješ, ja to cítim, ja to tuším, ja to viem,
tvoje srdce v temnote ešte búši, ja naspäť ho chcem,
chcem svoju drahú naspäť, smrťka počuješ?
čo mám spraviť, tak povec, čo za ňu chceš,
čo chceš za jej dušu, mám umrieť snáď?
dám ti všetko po čom túžiš, len mi lásku vráť.
Po čom túžim? ty trúfalý si smrteľník,
po čom smrť baží, nepozná, nevie, nedá mi nik,
mŕtve, zatratené, zhnité duše sú mojím chlebom,
vykúpiť sa môžeš len v srdci čistým nebom.
Tak sa staň, teda ponúkam ti svoj život,
len mi prosím sľúb, že začujem jej srdca tlkot,
nuž neviem čo bolo ďalej, čo spravila smrť,
no jedno viem, že v temnote počul som mojej drahej... ...srdce tĺcť.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu