akoby ho stále niekto roztínal bičom
nedá sa veriť v dobro života
keď všetci cítime že na konci čaká ničota
Nádej možno vidieť no nemožno ju chytiť
akurát tak čakať na koniec -čakať a cítiť
tú bolestnú túžbu bezmocný hnev
ako vyhnaný zo svorky -porazený lev.
Modliť sa že zachráni nás viera?
že spasí nás ten čo hriechy stiera?
a pozerať len na dobro sveta
keď s nami nenávistná hra citov zmieta?
Raz -raz možno nájdem poriadok krásy...
...možno raz predsa -dotknem sa spásy
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
dsm
20. 9.sept. 2006 09:45
pisem podobnu poeziu no len viac pateticku ale radsej mam rim ABAB
Napíš svoj komentár