Ako? Ako mohli svojho priateľa, blížneho či len niekoho koho našli a začali utekať s ním nechať len tak? Boli už ďaleko no videl som ako padol ďalší, podlomili sa mi nohy a spadol som na zem, nedokázal som sa na to pozerať, ale von som nemohol, pomôcť im. Posunul som sa do rohu stánku a predstavoval som si čo sa mi stane keď vyjdem von, s pochybností som ešte raz skontroloval tesnenie pod dverami a v okne. Okolo búdky často prebehli ľudia, často padli na zem a už nevstali, na ulici sa povaľovali telá, už som sa bál pozerať z okna, telá ktoré ležali nehybne na zemi ma moc neupokojovali. Vonku sa stmievalo. Skrčený v rohu, som akosi zaspal.
Zobudil som sa ráno, nemal som pojem o čase. Pozrel som sa z okna, počet tiel sa zvýšil. Slnko ešte len vychádzalo, vládlo strašidelné ticho, spomenul som si na ticho pred výbuchom včera, dúfal som že ticho nepreruší žiadny výbuch. Ako naschvál ticho prerušil zvuk ťažkej techniky, bol to tank, rútiac sa ulicou, prerážajúc autá, zrážajúc telá ľudí ktorý sa udusili. Nevedel som čo mám robiť, schovať sa, či klopať na okno aby ma uvideli, zobrali na nejaké bezpečné miesto. Už boli blízko, nevedel som čo spraviť tak som nespravil nič. Stál som a pozeral na tank cez okno, nevšimli si ma, pozeral som na tank až kým sa mi nestratil z dohľadu. Stál som, asi pol hodinu som len stál, ignoroval okolie, proste som vypol z krutej reality.
Predstavoval som si ako dobre mi bolo pred prvým výbuchom. Začalo mi škŕkať v bruchu, no nič som nemal. Napadlo mi že by som mohol ísť zobrať niečo do obchodu za stánkom. Ale mohol byť zničený. Rozhodol som sa ísť, poháňal ma pocit hladu. Rukávom som si zakryl ústa a nos, otvoril som dvere a vyšiel von. Utekal som, ani som sa nestihol poobzerať po zničenom meste, obchod bol veľmi blízko. Budova v ktorej bol obchod bola podobná môjmu bytu. Obytný dom, len na prízemí bol vstavaný obchod zo skleným výkladom. Výklad bol celkom zachovaný, rozbité bolo len jedno sklo. Dvere boli otvorené, vošiel som, dnu podišiel k nefunkčnej chladničke a vybral odtiaľ tri bagety a vložil si ich do vačku na bunde. Porozhliadol som sa po obchode, zobral som ešte fľašu minerálky a utekal späť do stánku, do bezpečia.
Cestou som sa stihol pozrieť na stranu kde to vybuchlo, hríb tam už nebol. Trocha ďalej na ulici tvorili zátarasu dve policajné autá. Jedno bolo spálené a odhodené na chodníku pôsobením tlakovej vlny. Druhé stálo nedotknuté na svojom mieste, na ceste. V diaľke neboli vidieť takmer žiadne výškové budovy, iba jedna ktorá neohrozene stála v diaľke. Z obytných domov v ktorých som býval zostali len prázdne budovy bez okien, napadlo mi že by som si mohol ísť pre veci. Práve vtedy som začal sťažene dýchať, rýchlo som sa ukryl späť do stánku, zabuchol dvere a zapchal škáru pod nimi.
Po dni som sa konečne najedol, zjedol som obe bagety, vodu som si ešte nechal, do zásoby. Deň bežal pomaly, až kým som neuvidel ďalšieho človeka, utekal, bol sám. Keď bol pri stánku zložil sa na zem, pred mojimi očami, nezvládol som to. Bez premýšľania som otvoril dvere, vyšiel von, zapchal si nos a ústa rukávom a bežal som k nemu...
Tak, pocítil som chtiač uverejniť ďaľšiu časť xD dúfam že sa páči, mrtvolná nalada sa mi zväčšuje tak to aj píšem xD keď chcete ďalšiu časť tak píšte! xD
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
dejwik
2. 12.decembra 2010 18:10
chcem xD
Napíš svoj komentár