Každý deň chodím autobusom do školy. Autobus pre mňa príde ráno, takmer prázdny. Bez slova odpípnem kartu a sadnem si. Väčšinou na to isté miesto, tretie sedadlo na ľavo (s pohľadu vodiča).
Sedím a počúvam, najčastejšie Ozzyho. O dedinu ďalej nastupuje veľa ľudí resp. deciek, ktoré tiež idú do školy. Tašku mám vždy na nohách aby mohli sedieť. Hudba hrá naplno. Príde ku mne človek, pohýbe perami no ja mu nerozumiem. No už rutinne viem čo sa pýta, "je tu voľné?", alebo niečo podobné. Zamýšľam sa nad tým, čo keď sa opýta niečo iné? Napríklad: "Je tu obsadené?", asi by to bolo blbé, prišiel by ďalší a ten by sa opýtal normálne a sadol by si. Ten prvý by sa mohol cítiť blbo, opovrhovane alebo ako keby smrdel. Niektorý možno aj áno.
Ten pocit odmietnutia je nepríjemný, to vie asi každý. Ja som dosť nervózny pri každej blbosti a niečo také by ma dosť naštvalo, mohlo by mi to kľudne pokaziť celý deň. Preto vzniká otázka : mám si stíšiť hudbu? Ale čo keď ide dobrá pesnička?
Tento text nemusíte komentovať, odpovedať na otázky. Vzniklo to pretože sa mi chce písať a dostať zo seba trápne otázky. Preto je to v hajzli xD Ale hviezdičkovať môžete xD
jasne že si nechaj nahlas ak sa ti to páči a čo ťa po druhých ved oni nežiju zateba ty žiješ za seba a ked uznaš za vhodne nechať si to nahlas tak nechaj len neohluchni
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.