3.4.2011 nedeľa 04.30
Ema sedela v obývačke. Pozerala televízor. Byt bol prázdny, pretože jej rodičia boli na služobnej ceste. Už dva týždne ich nevidela. Ale to bolo u nej v rodine bežné. Rodičia chodili preč a ona sa o seba mala starať sama. Bola na to zvyknutá. Nikdy sa jej nič nestalo. Až doteraz... V televízore bežala nejaká súťaž a ona sa pozerala na tých hlupákov čo si myslia, že sú múdri, pritom koktali aj pri najľahšej otázke. Televízor hučal, no aj tak počula, že pred dverami sa dvaja muži o niečom hádajú. Stíšila hlas. Muži prestali. To asi bude kôli susedovej žene pomyslela si a už si predstavovala, ako jej mama s úsmevom na tvári bude hovoriť najnovšie „informácie z chodby“ ako to ona nazýva. Hlas dala opäť naplno. Práve preto nepočula, ako niekto veľmi potichu otvoril vchodové dvere a zakrádal sa do obývačky. No začula, ako niekto omylom zhodil pohár v kuchyni. Zľakla sa. Pomaly vstala a chcela sa ísť pozrieť, no v tom sa rozleteli dvere na obývačke. Dvaja muži s kuklami na hlavách. Hlavou jej prebleskli dve myšlienky. Môžu to byt lupiči. Byt je zariadený moderne, takže by sa tu veľa vecí dalo zobrať. Ale môžu to byt vrahovia. No do kelu, len to nie, pomyslela si. Ale prečo by ju chceli zabiť ? „Vstávaj!“ povedal jeden z mužov. Ema sa zaťala. Nebude sa báť. „Veď stojím!“ povedala. „OK, a nebuď drzá! Radšej sa správaj slušne, dobre ?“ „Dobre.“ Vliekli ju dolu po schodoch. Sotili ju do dodávky a zabuchli dvere. ´´Čo budem robiť ? Mám zavolať políciu ? Mame ? Otcovi ?´´ Nevedela, čo bude najlepšie urobiť, no keď si už vyberala mobil, že mame pošle SMS, muž otvoril dvere na dodávke. „A ešte niečo. Nepokúšaj sa urobiť dáku sprostosť, lebo sa u nás nebudeš mať dobre! Rozumela si ? Ó, a ešte mi daj mobil. Nechceme predsa, aby nám tu niekto zbytočne míňal kredit...“ Všetko to uzavrel šialenou grimasou, takže mu radšej podala mobil a rozmýšľala, či sa bude niečo pýtať, alebo nie. Nakoniec si povedala, že ho radšej nebude provokovať. Asi po 15 minútach prišli na nejaké opustené parkovisko, vytiahli ju z auta, zaviazali jej oči a zatiahli ju do domu. Keď jej rozviazali šatku, bola vo veľkej pivnici. Muži rýchlo odišli a zamkli dvere. „No super. To som dopadla...“ povedala si pre seba. Vstala zo stoličky, aby sa porozhliadala po kúsku životného priestoru, ktorý jej bol pridelený. Nič zvláštne. Stará, celkom veľká pivnica. Bolo tam dvoje dverí. Jedny boli tie, ktorými sem prišla a teraz sú zamknuté, druhé vyzerali ako poriadne staré, drevené dvere. Pozrela sa, či ju nik nestráži. Vzduch bol čistý. Skúsila stlačiť kľučku. Išlo to. Ešte raz sa pozrela, či niekto nejde. Pomaly pootvorila dvere...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
adsy
29. 4.apríla 2011 16:55
takže s teba bude detektívka
Napíš svoj komentár