Ja sedím sama za stolom,
a viem, že nikdy nebude po mojom.
Spomienky na minulost a plameň sviečky,
je to ten pravý spôsob duševnej škriepky?

Zahladím sa do plameňa,
vidím v ňom teba i mna.
Vidím v ňom našu budúcnost,
našu duševnú rovnakost.

Si ty ten pravý pre mňa?
To neviem vyčítat z toho temna.
Viem len, že aspoň chvílu,
mali by sme byt spolu.

To ostatné bude iba sen
a náš povrchný vnem.
To podstatné si ty a ja,
v tom sne budeme obaja.

Všetko čo je tu dovolené,
v ňom bude zakázané.
A raz prídeme na to, že na niečo to bolo dobré
a naše duše, obe, budú volné.

 Blog
Komentuj
 fotka
adsy  29. 11. 2011 09:16
A nerieš ani minulosť a ani budúcnosť. Jedno nezmeníš a druhé môže byť akékoľvek. Ži pre moment, v ktorom sa práve nachádzaš a konaj s láskou v srdci. To tvorí tvoju budúcnosť, tvoje konanie v prítomnosti.
Napíš svoj komentár