Teda, v posledom čase sa mi neustále stáva že si predstavujem ako ma zrazí auto, ako ležím v nemocnici s nádorom, ako si lámem pri lyžovačke všetky kosti, ako ma úchyl znásilňuje v lesíku, ako sa omylom stávam obeťou šialeného vraha...
To neni normálne.
Mám o seba strach.
Lebo ja viem že sa nič nedeje, teda rodičia sa nerozvádzajú, ani sa nehádajú, v škole ma nešikanujú- skôr ma majú všetci radi, kamošov mám habadej, robím čo ma baví, známky sú dosť dobré, chalan tiež. Nič na tejto mizernej Zemi mi nechýba.
Hovorím si, že som úplne šťastný človek ktorému by všetci mali závidieť.
Tak prečo sa potom všade vynárajú tie desivé predstavy?
WTF?
Je to z amerických filmov kde vždy niekto trpí a mala by som pozerávať už len rozprávky s jednorožcami a dúhou?
Alebo ide o to, že keď nemám žiadne problémy tak si ich moja hlava umelo vytvára?
Povedzte mi prosím že aspoň jeden z vás sa už takto cítil, nech si môžem povedať že som normálna!
+ Vlastne sa čudujem, že sa niečo z toho ešte nestalo. Poznáte tú myšlienku že vesmír absolútne podporí každé jedno vaše želanie- ale ja vskutku nechcem skončiť znásilnená!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár