Kvapky, dve kvapky. Ticho kvapkajú, kdesi uprostred púšte. Buďte ticho, hľadá skratky. Buďte už ticho, tichšie byť skúste. Zastavte svet, zastavte tie zvuky, nedajú mu spať, teplý čaj, čo dnes nezohreje mu ruky, studený byt, nevládze vstať. Kdesi. Kdesi v tieni bytu sedí. Sedí a lupene z kvetov opadávajú. Pohľad zasnený, tmavý, hnedý, do prachu v zemi prstom maľuje „i love you.“ Ľúbi cigaretku, ľúbi v jesenný podvečer, ľúbi trúbku hravú, pohľad smerom na sever. Kdesi áno, kdesi tam, sám, vo svetle nocí a v tme rán, v tichosti, prstom maľuje obraz, v tichosti aj rám. Buďte ticho, tichšie byť skúste, vraví svojím myšlienkam tam uprostred púšte. Blog 3 0 0 0 0 Komentuj