Mali sme s triedou namierené na týždenný výlet na Oravu.Cesta bola dlhá a únavná.
Keď sme dorazili k nášmu penziónu,rozdelili sme si izby.Samozrejme,že sme boli všetky tri na izbe spolu.Na nás všetky sa odjakživa lepila smola.Čoho sme sa dotkli, to sa pokazilo.Ani tento deň nebol výnimkou.Hneď ako sme otvorili
dvere...Zakopla som o prah,ktorý odletel.To by nebolo tak strašné ,ako keď si Katka sadla na posteľ,tá zapraskala, a zlomila sa .Mala som dosť! Chceli sme si prezrieť kúpeľne, a tak Kika otvorila dvere,ktoré boli vyskočené s pantou a tak trocha vypadli.Zavolali sme učiteľou, aby to pri odchode nezvalili na nás , a my nemuseli za to platiť.
Večer,keď som sa chcela osprchovať, pustila som kohútik teplej vody, no teplá voda bola nezvestná, čím ďalej tým bola chladnejšia.Keď som skúsila studenú vodu, kohútik mi ostal v ruke. Na sprche visel iba tenký záves, a keďže dvere neboli v prevádzke.Tak som teda zastavila tok studenej vody , vyliezla zo sprchya ľahla si na zlomenú posťeľ.V noci sa po chodbe prechádzala učiteľka, ktorá kontrolovala či spíme.Dvere boli otvorené do korán.Moja posteľ bola presne za dverami.Keď som spala ,tak som spadla z postele presne tak,že som sa trepla havou o kľučku dverí,ktoré sa zatvorili a udreli učiteľku.
Na druhý deň nám učitelia pripravili "cestu odvahy".Boli dve skupiny CHLAPCI a DIEVČATA.
Táto cesta sa konala v lese, asi okolo siedmej poobede.Bola už skoro tma keď sme začali.Museli sme preskakovať potok, orientovať sa podľa značiek.Kým som si zavezovala šnúrku, ostatné baby s mojej skupiny sa mi stratili. Ja som zakopla a spadla rovno do potoka.Adi po hodine blúdenia ma našla učiteľka.Aja som sa zase musela sprchovať v studenej vode....
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
kathussqa
26. 8.augusta 2010 12:48
Zmeň si farbu písma, dosť blbo sa to číta, ale inak pekné
Napíš svoj komentár