"Crazy Little Thing..."

Ono sa to rado tak sníva – že až to raz bude naozaj „ONO“, bude to vyzerať trochu ako z telenovely, trochu ako z bondovky, trochu ako z „real life“. Neviem, či je to možné, každopádne som „TO“ ešte nezažil. Skúšal, ale nezažil.

Zobúdzanie. Ranné zobúdzanie sa v posteli s krásnou voňavou dievčinou. Trochu pichľavého slnka, vo vzduchu čiastočky prachu. A jej vôňa, čo prebije aj moje včerajšie ponožky pod posteľou. Fajn, súhlasím (a vlastne sa k tomu snažím dopracovať), krásna voňavá dievčina nestačí. Musí tam byť tá „Crazy Little Thing...“, aby to fungovalo. Aby to ráno bolo ideálne.

Spomínam to preto, lebo ráno som bol na intráku nezúčastneným svedkom Rána Po Sexe. Odchod prvého zo spolubývajúcich som registroval dosť zavčasu. Neskôr som registroval, ako sa ten druhý motá okolo umývadla a – v jeho posteli aj tak niekto dýchal. Chvíľu mi trvalo, kým som zistil, že tam má babu, s ktorou zrejme prišiel niekedy v noci, keď sme s druhým spolubývajúcim už spali.

Problém nastal, keď som si všimol správanie spolubývajúceho. Vyšiel na záchod, vrátil sa, umyl si ruky, natiahol si tričko a – nie, neľahol si naspäť k dievčaťu – ale posadil sa za stôl do svojho kresla a snažil sa tam driemať.

Keď som sa akosi pozbieral, usúdil som, že bude lepšie vypadnúť skôr, ako sa dotyčná preberie, tak som rýchlo pozbieral švestky a vypadol von.

Teda, neviem, možno ju nechcel zobudiť, možno jej neznesiteľne páchlo z úst, preto si k nej neľahol späť. Skôr si ale myslím, že ju zbalil večer niekde v opici a také rána nebývajú práve „ONO“. Skrátka chýbala „Crazy Little Thing Called Love“.

Tak ma to uistilo v tom, prečo nechodím po diskotékach baliť neplnoleté kurvičky. Začnem s tým, až si kúpim auto, aby som si ich nemusel vláčiť na izbu.

 Úvaha

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu