Horkýže slíže a ich publikum (alebo riziko podpódiového šialenstva)

Komentár k bratislavskému koncertu v rámci Horkýže slíže R'n'B Hodokvas tour vychádza trochu oneskorene z viacerých dôvodov (nebudem rozširovať, rozumej odhodlal som sa k tomu dnes poobede cestou v MHD). Recenzia nebude potrebná, žiadaná a zaplatená recesia a skutočne „silné refrény“, čo viac chcete?

Za pozornosť podľa mňa stojí niečo iné. Bola to moja tretia návšteva na koncerte Slížov, predtým som ich videl na Rockfeste 2005 a potom v apríli 2007 v Trenčíne. Tretí raz 14.11. v blaváckom PKO.

Akcia prebiehala až do nástupu Slížov celkom normálne. Najprv skupina Pii Jem, ktorá si svojim naživo hraným ska-technom (priliehavejšie to nazvať nejde) vyslúžila hanlivý piskot publika. Potom žilinské HT, ktorým to hralo celkom seriózne a počúvateľne, skvelý výkon speváka a „tanečné“ kreácie basáka trochu rušila len absencia druhej gitary. Ako posledný predskokan vystúpila Karpina, ktorej som ani v PKO neprišiel na chuť (recesia je jedna vec, ale text typu „Snažím sa aby ti úd poriadne stál“, to nie je rocková muzika, hovorte si, čo chcete, ešte sa k tomu dostaneme .

No a potom samozrejme Slíže. Ešte som nespomenul, že sme štyri hodiny čakania na headlinera strávili priamo pod pódiom, natlačení na zábradlie (pravoverná rocková parta, ktorá vie, že najlepšie sa blázni, keď je tam to zábradlie, čo ťa dokáže zastaviť). Celý čas to tam bolo normálne, sem-tam nejaká rana do chrbta, sem-tam nejaký náraz zo strán do pliec, normálka.

Teraz neviem, ako opísať to, čo tam začalo, keď vyšli na pódium Slíže. Skrátka a dobre – na mol ožratí punk teens = totálne šialenstvo. Len čo sa týka mňa – jeden sa na mňa v kuse tlačil lakťami (a že to teda nie je nič príjemné), druhý robil na mojom chrbte také pohyby, že som iba čakal, kedy mi na košeli pristane niečo teplé a vlhké a ja nebudem chcieť vedieť, čo to je. Dobré slovo nepomáhalo a keďže sme si nechceli len tak nechať lukratívne miesta, došlo aj na vyhrážky bitkou a až do pesničky, keď sme kolektívne usúdili, že to nemá cenu, som si vážne myslel, že to asi bude musieť skončiť SBS-ka (ktorá mimochodom iba tupo stála a bolo jej jedno, že tam dostávajú rany aj dievčatá). Hromadná bitka sa nakoniec nekonala, škoda jej je len v tom smere, že teraz neviem kto z toho má byť spokojnejší .

Aby sa nemyslelo, že sme nejaké fajnovky. Ja osobne som spod pódia zažil kopu koncertov – Elány, Olympiky, Chinaski, dokonca Kabát na Corrida Tour v Olomouci a tiež rôzne fakt tvrdé metaloviny na festivaloch. Zažil som strkanice, skákanice, metanice. Ale toto fakt nemalo obdobu. Podobné to síce bolo na Slížoch aj v Trenčíne, ale bolo to oveľa znesiteľnejšie.

Pár dní potom som si v TVoku prečítal, ako sa Kuko (frontman Slížov, pre informáciu) chválil oddaným a verným publikom. To môžem potvrdiť, v Blave som identifikoval aj niekoľko (dvoch) ľudí z trenčianskeho koncertu. Ale je to publikum ožratých tínedžerov, ktorí sa idú baviť bez ohľadu na to, že tým niekomu zábavu znechutia. Keď píšem ožratých, nemyslím štyri pivá do nálady. Keď píšem bez ohľadu, rozumej každý z nich potrebuje v dave ľudí tri štvorcové metre.

A posledná vec, čo mi na tom vadí najviac, je ten prístup kapely. Síce je pravda, že moc do toho nemajú čo kecať, ale keď vidím tie strkanice a bitky, to predsa degraduje úroveň hudby, čo robím! Pretože aj také Slíže majú určitú úroveň, nejakú filozofiu rockovej muziky, aj keď sa dá o tom diskutovať, aj tak je to „rocková hudba“. A do hudby nepatrí násilie, ani obmedzovanie, ani znepríjemňovanie zážitkov z nej samotnej iným ľuďom. Z toho mi logicky vyplýva, že to, čo som videl v PKO, nebol koncert, to, čo som počul, nebola hudba. Trochu drsné filozofické konštatovanie, ale bolo to len hlučné zhromaždenie hulvátov (kam sa bohužiaľ musím radiť aj ja, keďže som sa zúčastnil).

Takže, k tomuto som sa odhodlal dnes cestou v MHD. Ďakujem za pozornosť !

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu