Ale to nevadí. Po nej prichádza Zima. Je tak krásne biela ale to je inom...
Jeseň nám nosí so sebou malé prekvapenia. Jabĺčka už ani nie ale ani hrušky tak čo potom. Nenosí ani melóny či aké dyne. Hádam prinesie niečo, čo sa dá jesť lebo všetci skapeme. Aha áno! Ryby a podobné živočíchy. Kdejaké jelene, srnce či líšky. Ale líšky sa asi nejedia. Neviem nie líšky nelovím. Nelovím zvieratká ale jem ich. Ale nebudem sa hneď privezovať k stromom jak neviem čo. Zatvárajú sa mi očká. Ale spať nebudem. Nemôžem. Nedá sa. Ešte ma čakajú povinnosti.
Kultúrno-umelecké prostredie psychoanalytickej miestnosti. Zatvárame dvere na modrých oknách. Nič nepadá, nemáč čo, a ani nestúpame. Nemáme kam a bolo by to vlastne zbytočné. Chceme len kráčať. Vlastne iba jeden z nás.
Vidíte alebo ste hluchí. Nepoznáte alebo ste príliš múdri. Ste strašne všetci krásni, múdri, svetaskúsení no proste najlepší. Ale čo vlastne robíte? Nič. Iba sa pasiete na vlastnom živote a vediete rozhovory, na vrchole inteligenčného poznania ľudstva. Ste krásni, úžastní a všetci vás milujú. Naozaj. Nerobím si srandu prečo by som mal? Ke´d ste tí najlepší a mne je cťou, že sa mne takému malému bezvýznamnému človeku prihovoríte?
Žuvačky na podlahe.
Ale to nič nemení na veci, že opäť prichádza Jeseň so svojimi darmi, ktoré nie su ani jablká, ani hrušky...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár