Moje oči majú teraz farbu ohňa,
telom roztápam ľady.
Snažím sa tú bolesť zo seba dostať,
zabodnutá je však hlboko.
Na koľajach v daždi padám,
hľadám tam tvoje dotyky.
Po tvári stekajú mi slzy,
hladia líce, vlažia pery, dostávajú sa až k duši.
Vtedy pálim spomienky, zakopávam prázdne listy.
Už som našla, to čo hľadám,
tam kde je len štrk a kamenie.
Niesu to tvoje ruky, viem.
Kus skla, v ňom odrážajú sa moje slzy.
Vystriem ruku, hľadám tvoju, čo zastaví moje rozhodnutie.
Nikto mi však už mokrú tvár neutrie.
A tak režem ruku so sklom tvrdým,
som už skoro pri dlani,
tu zastavím sa, režem hlbšie, bolesť žiadnu necítim.
Len teplá krv mi steká po zápästí dole
a sklo ide hlbšie a hlbšie.
Ten oheň v mojich očiach dohasína
Ľady sa už netopia.
Chcem uvidieť to svetlo pred sebou, ale už je tam len
tma.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár