už len kroky doznievajú,
chcem vôbec aby vrátil sa?
minúty, hodiny, dni, utekajú...
Okolo seba cítim len mráz,
čas nedá sa vrátiť späť,
zamrzlo to, čo tvorilo nás,
na moje city padla inoväť.
V samote prežívam našu minulosť
znova a znova..
radosť, vzrušenie, smútok a zlosť,
stokrát dookola.
Len strach ostal pri mne
slzy si volám na pomoc,
s nimi sa skrývam v tme,
a preživam noc čo noc.
Bránim sa chladu čo si zanechal,
ale,
už niet plamienka čo by"s rozdúchal?
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
kissmeplease
4. 1.januára 2010 10:17
Krásne, úžasné, perfektné. Strašne sa mi to páčilo, vyvolalo to vo mne také.... no také pocity .
2
toto je jedna z najlepších poetok spolu s rijanqa, aikaa a ešte pár ľudí, ktorých som objavil... občas treba pozrieť ich blogy, lebo sú fakt nádherné.
Napíš svoj komentár