a krik môj rozplýva sa v noc,
už nepríde mi nik na pomoc.
V tieni zamlčaných slov
vznikla tichá búrka
nikto ju nevidí
nikto nepočuje
chcem uniknúť z nej ako zo zlých snov.
Búrka slov,
búrka citov,
búrka myšlienok,
nenechaj nás vymiznúť zo spomienok.
Závoj dažďových kvapiek
moju dušu ukrýva,
dotkol sa ma chlad
a pod kožu sa vrýva
Niekto zaklial moju lásku k tebe,
no ja sa jej vzdať nechcem.
Žeby sme sa tak mýlili v sebe? ?
Netuším, no stále ta milujem.
Keď trpíš ty ja trpím tiež,
v hlave ostáva mi len vlnobitie.
Túžbu neuhasím, len chcem skrotiť búrku,
prečo nechceš zvládnuť túto skúšku?
Našu lásku kropia moje slzy,
zmyjú to čo nás tak veľmi mrzí?
Verím v to a dúfam, že ty tiež.
Verím v to, že ma miluješ...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
lilly09
11. 10.októbra 2009 00:14
...teraz sa ma dotkol chlad
Napíš svoj komentár