Chcela som sa naozaj vrátiť o tri roky dozadu. Pozrieť sa na to, kedy som sa pokazila. Čo za to skutočne mohlo. Čo mi tak veľmi chýba a chýbalo aj vtedy. Zvierala ma samota, rovnako ako to pätnásťročné dievča, ktoré prežilo leto v prírode, okrem tých okamihov, kedy bola len medzi štyrmi stenami s pivom v ruke tak ako dnes. Chýbala mi. Aj skrz všetko, čo nevedela, chýbala mi. Chýbala mi jej tvrdohlavosť a presvedčenie, že každý v sebe dokáže nájsť dobro. Chýbala mi aj jej radosť z budúcnosti. Dokonca mi chýbal aj jej hnev. V skutočnosti mi chýbali všetky pocity. Dobré aj zlé. Ktoré ma nútili premýšľať a formovať nové a nové postupy. Ktoré chceli, aby som rástla a bola ako ľudia, ku ktorým som vzhlidala.
Jedno z prelomových období, na ktoré si z tých čias pamätám bolo práve obdobie samoty. Dlhý čas som bola sama. V podstate som ani tak veľmi sama nebola. Ale samotu som cítila neustále. V škole, doma, vonku. V tom období som si nahovárala, že mi to vyhovuje a je to úplne normálne. Že tých pár fyzických kontaktov za mesiac je ideálnych. Ale neuvedomovala som si, že sa do seba v skutočnosti uzatváram. Okrem farieb a papierov mi robila spoločnosť len hudba a pivo. (Ak by som mala dostať cent za každú zmienku piva v mojich blogoch, možno by som si za vyzbieranú čiastku kúpila ďalšie.)
Čas plynul a ja som rástla. Ale namiesto očakávanej radosti z dospelosti sa moje myslenie len zhoršovalo. Vyrástla som zo všetkého, čo stálo za zmienku. Mnoho vecí sa zmenilo bez mojej iniciatívy, uznávam. Ale ak by som mohla, tento čas by som prežila znovu, aj so všetkými nedostatkami, ktorý mal.
Ale bolo to už dávno. A ja neviem, kedy sa z môjho myslenia vytratila časť, ktorá sa chcela snažiť a robiť veci správne. Premenila sa na strach zo samoty a zlyhania. (Ale o tom tu už blog bol) Vlastne ani neviem, ako by som pokračovala. S plynutím času som zmierená. Ale stále sú tu veci, ktoré si nedokážem odpustiť ani vystáť. A opakovaná samota je jednou z nich.
Goodbye for now (I'm not the type to say I told you so)
Goodbye for now
So long (I think the hardest part of holding on is lettin go)
Denník
Komentuj
20 komentov k blogu
2
gnomeslayer
23. 1.januára 2018 18:32
Dnes sa od rána len trápim a rozmýšľam nad sebou, minulosťou... a vždy keď spomínam, tak už viem, že v ten deň nič neurobím, maximálne sa zvládnem ožrať aby som nemyslel, pretože keď myslím, tak ma to kurevsky bolí. Prisahám, chcel som si to vyventilovať asi mojim druhým blogom za život, ktorý ale nie je potrebný, pretože by som asi len prepísal, čo už bolo spomenuté.
3
@gnomeslayer je mi ľúto, že prežívaš niečo podobné, ale opäť to vyrieši asi len čas. Treba sa zmieriť s tým, že čo bolo už nebude a čo byť nemalo už aj tak nezmeníš. Shit happens, ale chápem, že časť v tebe aj po vyriešení zostane..
4
@petuska11111 Keď ja už ani tomu času neverím. Radšej žijem v mnou vyfabulovanom svete kde je všetko dokonalé.
Možno nám treba len "niečo" čo nás bude napĺňať...
Alebo niekoho .. Aj keď mám pocit, že toho niekoho som si už dávno odohnal a ďalší niekto už nepríde. Mám toľko slov na jazyku ale neviem ich nikomu darovať, poznám toľko ľudí ale vlastne nepoznám nikoho.. ani seba.
Možno nám treba len "niečo" čo nás bude napĺňať...
Alebo niekoho .. Aj keď mám pocit, že toho niekoho som si už dávno odohnal a ďalší niekto už nepríde. Mám toľko slov na jazyku ale neviem ich nikomu darovať, poznám toľko ľudí ale vlastne nepoznám nikoho.. ani seba.
5
@gnomeslayer dokonalosť je zbytočná, nie je skutočná. Treba prijať realitu aká je, aj keď je napiču.
Možno sa to začne filtrovať samé. Držím palce.
Možno sa to začne filtrovať samé. Držím palce.
8
O pár rokov možno budeš s podobnými pocitmi spomínať na tieto časy. Možno budeš spomínať na všetky vlastnosti, ktoré máš dnes a vtedy už budú zas iné. Čas sa nedá zastaviť, ani zmeny ktoré s ním prichádzajú - dajú sa len čo najlepšie využiť.
9
@tarassaco To mi je jasné a viem ako čas funguje, bohužiaľ neviem, ako funguje môj mozog a pocity v súvislosti s ním.. a trápi ma to..
10
Myslím, že nikto nevie, ako funguje jeho mozog a nemá návod na správne prežívanie... Hlavné je podľa mňa snažiť sa odraziť od akejkoľvek situácie, ktorá sa ti v živote stane. Keď sa trápiš, často si nevšimneš mnohé možnosti, ktoré máš okolo seba...
11
@tarassaco lenže to odrážanie je častokrát najťažší krok, ku ktorému sa tiež treba nejak dopracovať. Je to začarovaný kruh..
12
Ja viem... Ale bez toho budeš stále nešťastná. A život je fakt príliš krátky na nešťastie.
Ono to občas ani nie je také ťažké... možno pomôže sústrediť sa na nejakú oblasť ktorú máš rad, baví ťa, alebo hľadať, skúšať... Hlavne sa nemôžeš uzatvárať do seba a ostávať na jednom bode...
Ale som si istá, že to zvládneš
Ono to občas ani nie je také ťažké... možno pomôže sústrediť sa na nejakú oblasť ktorú máš rad, baví ťa, alebo hľadať, skúšať... Hlavne sa nemôžeš uzatvárať do seba a ostávať na jednom bode...
Ale som si istá, že to zvládneš
13
@tarassaco v poslednej dobe nad tým intenzívnejšie premýšľam a už ani tak nejde o to, čo ma baví, ale o to, čo potrebujem. Mám deficit mnohých abstraktných vecí a som presvedčená o tom, že kým ich nezískam, nebudem šťastná. Preto sa snažím držať aspoň tú neutrálnu hladinu, aby som sa neuchýlila k zlým myšlienkam. Zatiaľ to zvládam, ale neviem na ako dlho.
Každopádne, ďakujem za podporu aj takúto mini psychohygienu..
Každopádne, ďakujem za podporu aj takúto mini psychohygienu..
14
Akých abstraktných vecí? Totiž, často krát majú ľudia pocit, že kým niečo nedosiahnu, nebudú šťastní, no keď sa tam dostanú, tá pomyselná latka sa posunie ďalej. Dúfam, že to nie je tvoj prípad a že budeš naozaj šťastná, keď sa k nim dostaneš.
Naozaj nie je za čo. Som rada, ak môžem nejako pomôcť....
Naozaj nie je za čo. Som rada, ak môžem nejako pomôcť....
15
@tarassaco pocitov, vnemov, vecí, ktoré sama už nedokážem vytvoriť.. V tom je ten háčik, sama si nepomôžem, aj keď by som rada..
16
Vždy si ty tá, ktorá musí niečo spraviť, zmeniť,... neurobí to nikto iný, len ty. Ale je pravda, že prítomnosť správneho človeka/ľudí v niektorých veciach pomáha... No netreba sa na to spoliehať....
17
@tarassaco ja chcem. Bohužiaľ na tú zmenu musím čakať. Čo nie je problém.. len ma to emočne ovplyvňuje..
18
Možno sa na to príliš sústredíš... príliš žiješ v budúcnosti...
Ale neviem ti poradiť, lebo neviem, čím prechádzaš. Každopádne, držím ti palce, nech sa ti to podarí čím skôr
Ale neviem ti poradiť, lebo neviem, čím prechádzaš. Každopádne, držím ti palce, nech sa ti to podarí čím skôr
19
"When you're alone, life can be a little rough. It makes you feel like you're 3 foot tall."
20
Niesi jedina kto ma problem, takyto alebo iny...mozno by si mohla skusit niekomu na kom vidis ze nieje uplne stastni pomoct...zlepsit naladu alebo tak. Mne to pomaha aj ked vascinou tiez len pijem pivo a potom mam blbe pocity.
Napíš svoj komentár