až kým sme nezobudili rosu
a vyhodili slnko
na oblohu
v ilúzii
že boh
má rád teplých
a cukríky.
Po každom takom ráne
s odlišnou príchuťou
otázky chvíľku zápasia
o prežitie
so žuvačkou
a konvenciami
schovanými
dozadu do šuplíka
za čipkovanými
gaťkami
a deravými pančuškami.
.
No naozaj len chvíľku.
.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár