v komposte vesmíru
Svrčky hrajú mi sonátu
o oblakoch
vákuu
a balíku
od tety šťasteny
City vyšli z módy
Viem to ja
Vieš to ty
Nenápadná lienka
rozhodla sa spriateliť
kreslí mi po ruke
tajné znaky
o podstate krásy
tej ľudskej spásy
lebo v tomto storočí
nevinnosť sa nenosí
mravce
loziace po našich telách
spokojne vrnia
nad chutným obedom
si neskutočne sladká
...my ďalej prenikáme
medom aj imelom
mravčí svet naším stane sa
atlas obráti zem
chveje sa
utriem ti čelo
usmej sa
.
Raz sa rozplynieme
zatiaľ však šepkajme
hrajme poker
túžme a snívajme
veď
šialenstvo šaškuje len s nevinnými.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
radiophonic
9. 8.augusta 2012 22:27
Posledná pravda ma rozosmiala.
Napíš svoj komentár