Vlastne je táto prvá veta úplne nezmyselná! Vôbec nebeží a ani sa o to nesnaží. Vlastne len je a prežíva. A číslo jedna nie je už vôbec, kedže štartovala posledná a akurát predbieha... tuším trinásteho od zadu.
Každopádne to má nejako zamotané. Mňa to teda vôbec neprekvapí, kedže je to žena. Hovorí si hrdosť, niekedy slečna dokonalá a inokedy, len tak pre srandu trpké sklamanie. Takých pošahaných je iste viac.
Niekedy by chcela byť rybou. Plávať v Monetových jazerách, vo vodách modrej lagúny, ale s tým pekným chlapom z dnešného sna. Vie len, že najprv bola tajnou agentkou a potom pred ním kľačala, zmizol.
Mám ale pocit, že je dnes nejako pokornejšia. Ani nevie prečo. Len vie, že nesmie zabudnúť plávať. Tak ako Dory z Nema. Jej slová by si mala spievať častejšie.
Stále plávať, stále plávať.. čo robiť? PLÁVAŤ!
Už nespievaj! To kričala, keď mala asi 5 rokov. Potom sa rozrevala, utiekla a nezabudla tresnúť dvermi, čo jej jej malé ruky stačili. A taká malá poznámka: ona ani nespieva.
Toto sú teda riadne nezmysly! Samé reči, no žiadny obsah. Vlastne jej to dáva celkom veľa námahy, aby rozprávala a pritom nič nepovedala.
A ešte jedno chce spomenúť. Mimozemšťanov. Jeho slová žerie. Verí, že existujú. Len nevie, či poznajú i/y, teda nemôže napísať ani pozdrav, aby nespravila hrubku.
Každopádne jej teda len držím palce, nech ne/uteká ďalej a možno snáď dobehne až k Monetovmu jazeru.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
19. 6.júna 2014 16:49
lol 69
Napíš svoj komentár