Ktorá je ďaleko,
Ležal on v tráve a ležal bez nej,
Utiekla bezhlavo.
Vidí jej stopu,
I cestu vidí,
Z ktorej niet návratu,
Len púta pohľady ľudí,...
Tak stojí a na stopy pozerá,
Cíti lupene odviate,
Nie nebola to nevera,
Len čosi neznáme.
Dôvod odišiel....dôvodu niet,
Padla slza na vyprahnutú púšť,
S ňou bol krásny i ten skazený svet,
Teraz nemôže sa smiať,nemôže sa hnúť.
Potoky krvi a zabodnutý meč,
Rozpávka je hlúposť,
Ona je preč ,
On v púšti topí sa,...
Hravá lúka,veselé slnko a závoj biely,
Svadba je iná a hostia temní,
Prichádza už princ bdelý,
Odišla,hoc bol vždy verný.
Srdce je zranené,ba mŕtve zrazu,
Láska je na okamih krásna,
No prináša skazu
a poslala srdce do prázdna.
Na smutnej lúke,
Kde nelieta už motýľ,
Leží princ mŕtvy a srdce drží v ruke,
Stálo ho koniec tých pár krásnych chvíľ.
Raz príde ona a zaplače nad ním,
Oľutuje svoje konanie,
Zoberie srdce a spojí ho so svojím,
Bude to krásne,no prineskoré vyznanie!
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár