Nevedela , čo chce a nevedela , kam ide.
Jej ronvé vlasy klesajúce až po pás jej vietor fúkal na jednu stranu,na mandoleu.
Slzy jej stekali po tváry a rukami si pridržiavala tenký sveter.
Už bola skoro tam.Už na to prišla.Celý život po tom túžila.Chcela ísť tam , kde ju uvidia jej ľudia , kde ju uvidia tí, ktorí sú jej podobní.
Blúdila svetlým chodníkom.No pre prahom lesa sa zastavila.
Naozaj to chce???
Chce zabudnúť na to , čo jej iní dohovárajú a chce navždy zmiznúť z miesta , kde doteraz v kľude žila???
Rozbolela ju hlava.Už zase nevedela , čo robí.
Vrátiť sa nesmie.Ale čo potom???Sadla si do trávy kolísajúcej sa sprava-doľava , sprava-doľava,sprava...
Zobudila sa v strede noci.Mesiac ako krieda svietil na hviezdnej oblohe.Teraz však už nebola taká , aká bývala.Bola pochmúrna.Všetci už vedeli , čo sa dnes v noci stane.Začula zavýjanie vlkolakov na druhom konci.Rozžiarili sa jej zreničky a ruky sa jej roztriasli.
Musela ísť ďalej.Ona to chcela.
Vkročila do lesa.Už mala v krvi jej večné problémy.Na pravo uvidela osobu...
"Čo tu hľadáš , toto nie je miesto pre teba," ozval sa hrubý , tajomný hlas.
Zľakla sa.Nevedela odpoveď.
Ale cítila , že musí ostať.Rozbehla sa čo najďalej od hlasu a zastavila sa až tam , kde chcela.
Pocítila únavu,ale nepoddala sa jej.
Pred ňou stálo to , čo celý život chcela.
Dotkla sa toho a vtom už bola iná.Premenená a temná.
V duchu sa bála.Strašne.Ale už si veľakrát hovorila , že musí ostať.
Ostala.
Na druhý deň sa stalo ťo, po čom túžila.
Celá v čiernom , kožu mala zvráskavenú a pokožku snehobielu.
"Je z nej démon???"-pomyslela si.
Nie , bola niečo temnejšie.Ako za úsvitu mesačného svetla v brehu rieky sa napila , no nepocítila smäd znova.
Tak čo z nej bolo?Nevedela prísť na odpoveď,jačala,vrešťala a udierala do všetkého , čo jej prišlo pod ruku.Nevedela , kto je.
No už ju to netrápila.Skončilo sa to tragicky.
"nezradím predsa samú seba,"vravela si nádejne.
No už to nemalo význam.
Utrela si krv do starého svetra a pozrela mačacími očami a temnotu , ktorá ju obkľúčila.Áno , bolo to to , čoho sa najviac obávala.Bolo to ako v najhoršom sne .
Ale to bola realita.
Už s tým nič nespravíš,dievča,ty si si to vybralo.
Ak si to fakt chcela , tak si to dostala.
Ja taká nebudem.Ja nebudem ako ty.
Ja totiž nezradím seba samú.
___________________________________________________
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
kata28
18. 10.októbra 2006 15:51
Krasne..Lucy vies pisat ozaj pekne poviedky
3
tak na svoj vek mas mimoriadne nadanie.. nemas este nejake poviedky? velmi dobre sa to cita, a su krasne
Napíš svoj komentár