Zobral som si tú to myšlienku k srdcu a snažil sa sňou vysporiadať je to ozaj pravda? Ozaj nie sme taký súdržný ako boli naši rodičia? Naozaj sme generácia kde každý kope len za seba?
Môj prvotný záver bol jednoznačný:
ÁNO my mladý sme na tom zle, ťažko sa zabavíme bez alkoholu (v lepšom prípade) sme drzý a máme prevrátené rebríčky hodnôt.
Potom však prichádzali udalosti posledných dní bitka teda vlastne len roztržka s jedným z najlepších kamarátov no v podstate sa nič nestalo na druhý deň, v deň keď začala moja názorová obroda, sme sa ráno normálne pozdravili a tvárili sa, že večer predtým sa nestal.
Deň keď som prišiel nato aký skvelý život si žijem...
Bolo fajn, slnko pripekalo stretli sme sa na dome lebo kamarát splašil nové auto trebalo mu dať ľudskejšiu tvár tak sme sa pustili do umývania. Vačšina znás bola autami takže nikto nesiahol po pive a aj tak predchádzajúci večer netrebalo dorážať a to sme ešte nevedeli čo nás čaká. Tak sme riešili nového člena vozového parku našej partie, pušťali si hudbu, doberali sme si toho čo nič nerobí alebo že ten a ten to robí na piču aj keď to robil úplne dokonale. Na telefóne som mal stále svojho drobca (len škoda že nebola primne) takže mi v podstate nič nechýbalo. Na večer sa malo ísť stanovať čiže sa už len riešili detaily odchodu a podobne.
Hlavný míting bol na piatu do šiestej sme nakúpili a mohli vyraziť.
Stanovať sme išli 8 išlo sa v 4 autách lebo... lebo sme to proste My.
Tesne potom ako sme dorazili na miesto mi volal drobec, že si mám dávať pozor a po telefonáte som všetkým z úsmevom oznámil "Vychricová vystraha či jaký fras pre celé naše územie!!" všetci nadtým hodili zvorilostný úškrn nakoľko bolo cca 30°C, dokonale čistá obloha, absolútne bezvetrie a 2 basy piva v kufry.
Sedeli sme pri ohni rozprávali sa sem tam jedli, sem tam pili. Chalani vytiahli gitary a začali sa najprv len prvotné pokusy ladenie a tak podobne. Okolo nás šumeli stromy, hron si myl svoje koryto len pár metrov od nás, vo vzduchu bolo cítiť opekanú slaninu a všeličo možné čo sa dalo nad ohňom spraviť sem tam sa do toho ozvalo rúbanie sekery. Proste čistá pohoda...
Keď vyvrcholila "zvuková skúška" zazneli prvé akordy bolo to niečo od imt smile potom nasledovali horkýže a premňa absolútnym vrcholom boli Nedvedi. Mal som nato viac dôvodov kedže som ani len netušil že chalani nedvedov poznajú a v podstate aj majú radi a za druhé to bolo posolstvo tej skladby nikto nepoznal akordy vedeli rytmus a text a práve preto to bolo tak úžasné keď sa tokom Hrona nieslo zborové "A VŠICHNI SE ZNAJ, ZNAJ, ZNAJ, BLÁZNEJ A SPÍVAJ. A PO CESTÁCH DÁL DÁL DÁL HLEDAJ NORMÁLNÍ SVĚT." bol to premňa neuveriteľný dôkaz spolupatričnosti, priateľstva a neviem čoho všetkého dohromady. Neboli sme individualistami boli sme priateľmi sedeli sme jeden vedla druhé chodili ostatným po pivo pripaľovali si cigarety a bolo nám fajn nikto nič neriešil bol v podstate len sám z vlastnými myšlienkami no zároveň bol súčasťou niečoho veľkého a silného a tým bolo priateľstvo...
Možno to niekomu príde strašne gýčové a možno je to len moja momentálna eufória z danej situácie a možno zvyškový alkohol... kto vie ale bola to jedna z vecí na ktorú tak skoro nezabudnem...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Tá myšlienka o generácii niekedy napadne aj mne v lepších časoch, že to hádam s nami nie je také zlé.
A tento tvoj blog sa mi veľmi páči, myslím, že ti nemusím vysvetľovať, prečo