no rúčku sa jej zdvihnúť lení,
zasvieti len svetlo malé,
v zrkadle zbadá obraz svojej
tváre.
Nevytasí zrána ženské zbrane...
je to vlastne horšie, ako mala v pláne...
aj tak sa na tvári milý úsmev mihne,
prebdeným nociam sa nabudúce radšej
vyhne.
Nevyspaté oči, gaštanové vlasy,
"Bože, dievča, strapatá si!"
Pery tmavé, usmievavé,
"Bozky boli pre nich len to
pravé."
Ťažké kroky na podlahe,
stráca sekundy- sú jej drahé!
Zrazu vojde do miestnosti
a jej stuhnú všetky svaly,
kosti.
Pri jeho pohľade nespokojnosť pominie,
jeho prvá veta odrazu znie:
"Láska moja, si tak krásna"
a aj keď vie, že ľúbi blázna,
pre neho sa oplatí robiť si o seba
starosti.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár