Bolo neskoré ráno.
Stáli pred školou a dojedali desiaty.
Ona svoj croissant, on svoju cigaretu.
Celý čas cítila jeho uprený pohľad niekde na sebe.
On celý čas rozprával. Bola to taká ukecaná bytosť.
" V poslednom čase si nesmierne bledá." zavesil len tak medzi reč.
Jej zabehlo mäkké pečivo a prázdno na neho pozrela.
" V zime som vždy." ohradila sa.
" No teraz si priam sivá." zaprotestoval.
" Iná už nebudem." ukončila to.

-------------------------------------------------

" Už v septembri som jej tvrdil, že je sivá! Teraz je priesvitná! Toto nie je normálne!"
- A čo si ty biológ že ťa zaujíma, aký pigment má na sebe?
" ...... Ja..... len..... mi to nepripadá zdravé!"
- Ach, to že si sa zabuchol si mal hneď povedať.
" Ty domýšľavka, teba zabuchnem. Proste je neprirodzene bielosivopriesvitná! Kde tú krv stráca?"
- Krámy.
" Možno. Ale až tak? "
- Ukončime túto nechutnú debatu. Ja sa tiež nikde neťažujem, či som bielil steny.
---------------------------------------------------

Ona stála v čakárni. Pred sebou mala radu ľudí čakajúcich na výsledky.
Bože, nech to nie je ono, nech to nie je ono....
V duchu zúfala, potila sa cez bielopriesvitné póry pod ktorými jej jasne ihrali všelijaké žilky a cievky. Bola nimi pretkaná ako perzský koberec a bolo ich poriadne vidno cez jej neustále blednúcu kožu.
Bože, prosím....

------------------------------------------------------
" Máte anémiu." apaticky oznámil laborant.
- Čo prosím mám?- neveriaco sa pýtala.
Laborant prevrátil vodnaté oči za obdĺžnikovými okuliarmi.
" A-N-É-M-I-U. Choroba. Chudokrvnosť. Nemáte dostatok erytrocytov. Musíte príjmať veľa potravín kde sa nachádza železo. Inak...." pokrčil plecami.
- INAK?- vybehla na neho
" Inak vám dávam také dva týždne. "
Rozplakala sa.
- Vy doktorské suky necitlivé!
" Slečna, pozrite, nič nie je stratené. Zistili sme to včera, dá sa to udržiavať v optimálnej hladine, stačí jesť ryby a mäso."
- Tak to vám niečo poviem, doktorko. Na akúkoľvek formu železa v potravinách som alergická. Jedine ak tablety. No tie niektoré obsahujú zložky, na ktoré som tiež alergická. Viete si vôbec predstaviť, ako to železo budem príjmať? Máte nejaký nápad okrem mäsa, tabliet ? -
" Skúste zájsť do oceliarne, tam ho majú v tretej dostupnej forme." zasmial sa druhý laborant od mikroskopu.
- Sklapni.- uzemnil ho ten okuliarnatý cynik.
- Sú ampulky aj s čistým železom, no tie sú veľmi drahé, a nie veľmi stráviteľné pre organizmus, dali by sa transportovať infúziou priamo do krvi, no to môže byť nesmierne nebezpečné. Prudký nárast erytrocytov v krvi by spôsobil, zaťaženie srdca a to by mohlo viesť k infarktu. A vy máte podľa záznamu od pána kardiológa vysoký tlak. Neviem, či je vhodné podstúpiť toto riziko. - nadvihol si doktorko okuliare z nosa.
" Ako veľmi drahé sú tie ampulky?" spýtala sa ho nevnímajúc riziko. Jej vnútro kričalo prežiť ako jedno zdrvujúce slovo, rozhodujúce o každom počte nádychov a výdychov.
- Desať ampuliek približne za 45 eur. Berte to tak, že jedna na deň.- doktorko sa zahľadel do kachličiek na laboratórnej podlahe. Bol to slaboch neschopný podstúpiť takýto strach, aký pred ním úspešne kryla mladá dievčina. Bál sa smrti ako čert kríža.
Nie! Nie! Nie! Prečo to musí byť také problematické? Zákon schválnosti? Ja nechcem zomrieť! vrieskalo jej vnútro.
" Ako dlho by som brala tieto ampulky?" spýtala sa bez zafarbenia v hlase.
Lekár na ňu s úskokom pozrel.
- Do konca života.- preglgol naprádzno.
Bol to posledný úder pod pás.
Poisťovňa! Moja posledná záchrana...

----------------------------------------------------------------

" ČO chcete povedať tým, že mi to neuhradíte?!" zvýšila hlas týčiac sa v svojej nízkosti ako malý bojovný kohútik.
- Slečna, náklad na ......ské almuplky do konca vášho života je privysoký na to, aby vám ho poisťovňa mohla uhradiť. My hradíme veci rodinám, kde jeden z hlavy rodiny nepracuje a druhý ťahá aj na sociálke. Vaši obaja rodičia pracujú a to, že nie dostatočne, aby ste si mohli ...... ské ampulky kúpiť, nie je náš problém. Je to proste veľká čiastka.- uzavrel to poiťovák a nosom zaboreným do spisov.
" Chcete mi teda naznačiť, že nemám inú možnosť ako zomrieť?" spýtala sa neveriaco.
Poisťovák na ňu nesmelo pozrel.
Toto nie!
- Máte vy šajnu, aký je to pocit, mať pred sebou dva týždne života, ktoré vám nikto nemá záujem uhradiť? Chceli by ste v mojom veku umrieť, len preto, že nejaký zadubený poisťovák nie je schopný vojsť si do ľudskosti a aspoň požiadať poisťovňu, aby mi s tým pomohla? Prečo? Povedzte mi prečo? Prosím PREČO musím zomrieť? Ja nechcem ! Celý život mám pred sebou! PREČO.... prečo, prečo..... - zviezla sa na zem v slzách, únavou, sklamaním viery v ľudskosť. Rozkaz znel jasne. Zomrieť.
Poisťovák si zložil okuliare a smutne na dievča pozrel.
" Viete, keby som mohol, pomohol by som vám. Keby to bolo na mne, chod tejto spoločnosti, dal by som vám toto " štipendium" na život. No nie je to na mne. Ja som len poradca. Vyššie ma nik nepustí a ani vás. Akýkoľvek pokus zameniť stanovené pravidlá je obrovský risk i voči mne i voči vám. Voči mne stratou práce, voči vám stratou poistného. Risk, ktorý si nemôžem dovoliť. Mám doma štyri deti, a ženu, ktorá je na vozíku od minulého leta, nie je schopná práce. Je mi to nesmierne ľúto.- horko to zakončil poisťovák, no v očiach sa mu zračila obrovská ľútosť, ktorú neudržala, schytila tašku a potkýnajúc sa vybehla z kancelárie.
Bože... prečo?

-------------------------------------------------

Strácaš sa. Prudký nával pocitov tvoj mozog nevníma. Vníma len rozpad tvojej obehovej sústavy. Upadáš do kómy, ktorá potrvá pätnásť minút a ty nebudeš vedieť, či sa z nej preberieš, alebo v nej zomrieš. Je to ako pozeranie sa do padajúcich vločiek. Zastal si, otvoril si oči do ich smeru a prestal si vnímať. Tvoja myseľ sa stratila v dave spolu s vločkami, ktoré krehko dopadli na zem.
Necítiš tlkot srdca, nemáš takmer žiaden pulz. Nie je už nič v tvojom tele, čo by srdce mohlo pumpovať. Si prázdna schránka bielej kože, prázdneho pohľadu ležiaca na lôžku a pomaly zomieraš.
Posledné myšlienky tohoto života ti prebehnú hlavou a tvoje mihalnice klesnú a mäkko sa ti oprú o vpadnuté líca.


Potom prišlo svetlo a ty si opäť ožil. No teraz, to už bude večne.


The death is just transformation.



 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár