Pre lepší dojem, odporúčam pustiť si skladbu
Sedím v kresle a moje oči hľadia do neznáma. Zelené polia sa kalia čímsi.
Neviem sústredene rozmýšľať. Čosi mi previaca myšlienky. Triedi ich podľa seba a rozhoduje o ich chode.
Niečo mi chýba.
V rukách sa mi trasú strany historických zväzkov. Čítam a neviem o čom.
Je mi zima.
Spomínam na leto. Keď sme cestovali vo vlaku a na okno dýchali krúžka a potom na ne písali. Chýba mi ten prudký lejak v ktorom sme sa bláznili. Chýbajú ie tie večery ktoré som ti preležala medzi kolenami hľadiac von oknom na sklenené tabule po ktorých steká dážď... Všade bolo vtedy ticho a ja som vnímala len zvuk ktorý bubnoval na rímse a teplý dych ktorým si mi zohrieval krk. Chýbajú mi prechádzky po meste keď si za mnou kričal "čarodejnica!" Chýba mi hádzanie žabiek do Vltavy z nášho brehu
tam kde sme nechali všetku nehu...
Vtedy na tramvaji si mi daroval pivóniu. Smial si sa ako dieťa a tešilo ťa, že moja tvár nadobudla odtieň kvetu, ktorý som držala v ruke. Chýbajú mi tvoje uštipačné poznámky i hrejivé úsmevy ktorými si ma zahalil ako do kabáta. Pamätáš ako sme bosí šli cez Václavák v jednom kabáte? Ľudia na nás hľadeli ako na bláznov a my sme sa ticho smiali, že bláznami sú oni.
Vždy si ma nechal vyhrať šachy, hoci nikdy som ich hrať nevedela. Uškŕňal si sa nad tým keď som sa zvŕtala v kuchyni ale výsledok ktorý sme častokrát hodili do koša si vždy ohodnotil ako parížsky skvost.
Paríž!
Nočné prechádzky pospiatky okolo Auberge Nicholas Flamel kam som ťa vždy ťahala a ty si sa nechal. Ako sme kolenačky hľadali korálky v dlažbových kockách. Na Montmarte som sa hrala na Améliu a ty si bol môj Nino. Nie. Ty si môj jedinečný. nemôžem ťa porovnávať s nikým. Pretože viac takých dokonalých bastardov neexistuje. Ty a tvoj sarkazmus ktorým si sa do mňa nežne obúval. Tvoj smiech a oheň v tvojich očiach, vlaha v tvojich dlaniach a ja v tvojom náručí.
Chýbaš mi tak ako van Goghovi peniaze. Túžim za tebou ako Ľudovít XV. za madame du Barry. Chcem nazad tvoje obnosené tričká v ktorých sme zmokli na pobreží Seiny a ty si ma niesol na rukách celú cestu a recitoval malého princa.
Chcem ťa nazad!
Filozofoval si pri fontáne a jedli sme piškóty ktoré nám rozmočila brička keď nás ošpliechala. Noci ktoré si venoval monológmi o Spinozovi a ja som sa zatiaľ hrala s tvojimi dlhými vlasmi. Mramor z ktorého si bol vytesaný a bratom Michelangelovho Dávida si bol ty aj tvoje žilkami pretkávané ruky....
Moja vidina, môj sen, môj vymyslený, dokonalý neznámy.
Milujem ťa, aj keď sa mi o tebe snívalo len jednu noc.
Blog
Komentuj
15 komentov k blogu
1
blacktears
9. 7.júla 2010 16:07
popolciatko tak toto bolo iiiiiiiiiiiiiiii
5
len sa cudujem, ze je tu tak malo (teda len moj) ospevnych komentarov
7
a ak by neprisla normalne tak takto si ju velmi nenapadne zavolala
8
ano, bolo to véééľmi nenápadné až tak že jej to vypáli oči len čo sa prihlási
10
popolcek môj najdrahší toto bolo najlepšie čo som v poslednej dobe čítala
pripomenula si mi výlet v Paríži,spomenula si Gogha ktorého milujem, a zase som mala slzy v očiach keď si napísala slovo Malý princ a usmievala som sa pri A. z Montmartru
a tá hudba je viac než dokonalá
ďakujem
pripomenula si mi výlet v Paríži,spomenula si Gogha ktorého milujem, a zase som mala slzy v očiach keď si napísala slovo Malý princ a usmievala som sa pri A. z Montmartru
a tá hudba je viac než dokonalá
ďakujem
Napíš svoj komentár