A tak som vyliala citrónový čaj, v ktorom boli vyvarené manžetové gombíky, na zronený drevený stôl.
Áno len tak. Z pollitrového hrnčeka so zelenými kvetmi ( hlúposť, že? Kvety a zelené?). mal také popukané dno, Rada som z neho pila. Veľmi expresne sa zatváril ( ten čaj) keď zrazu sedel na stole a len na mňa pozeral.
Pokrčila som plecami a otvorila som si jogurt. Chutil tres bien. Vážne.
Alors mi zazvonil sused.
Vraj, aby som stíšila zvukové vlnenie z decibelov. Ale kdeže, zasmiala som sa do karamelového jogurtu, zaborila som doň nos a vlasato som sa usmiala na suseda mrmlala čosi o vysokom chargeé na nákladnej lodi.
Yann sa od zrkadla zasmial a potom so ho utrela klinom ( myslíme tým čistiacim prostriedkom vy nemravníci!) a pobozkala ho na rádioaktívne pery.
neskôr mi začala byť zima. Tak som zapla svetlo, vytiahla rolety, vonku bola tma a ja som si dala dole tričko. Nech sa pozerajú. rada sa prechádzam nahá po byte nech všetci vidia. Natiahla som na seba staré zelené tričko a šla si poumývať z nosa sladkosť les trahisons Yannovho hlasu.
A tak to bolo. čaj na uplakanom stole plakal spolu s čajovým sáčkom. Karamel zvádzal na špičke môjho nosa zrkadlo a sused ešte stále rengenoval moje zelené tričko. Tak som sa postavila na parapet, otočila sa chrbtom a stiahla som si tepláky.
A tak mi bolo dobre a Yann sa spokojne usmial a zahral to ešte raz.



 Blog
Komentuj
 fotka
soraya  31. 10. 2011 16:43
Tak takýto blog som teda ešte nečítala a páči sa mi! ale akože fest!
 fotka
bizbilio  31. 10. 2011 18:12
si vycarovala taky prijemny usmev na tvari

ako to robis,ze je to vzdy take pekne?

aj ja chcem mat taky vnutorny svet,ktory naraza na realitu tak decentne,krasne,nepopisatelne...
Napíš svoj komentár