Odchádzaš?
A čo káva?
Máš pocit, že opäť len tak odídeš?
Vážne si to myslíš?
-------------------------------------------------------------------
Usadím ťa za ten kvetovaný gumený obrus, ktorý sme včera obliali rozpustenou šľahačkou.
Tak rád sa hráš s ovocím.
Si pôžitkár.
Zbožňuješ pokrájané broskyne so šľahačkou a rád ich zapíjaš bozkami.
Dnes ti ponúknem len kávu. Bez cukru. Len takú, ničotnú. Takú, aby si vedel, aké horké je moje srdce. Trpké.
Vyhrali sa s ním tvoje kostnaté dlhé prsty a len tak do neho prenikli. Vniesli tam život, svetlo, ale aj horkosť. Predtým bolo plné malín, no ty si ich všetky zjedol. A zapil.
Láskou.
Tvojou, divokou, egoistickou.
----------------------------------------------------------------------------------
" Večer už nechoď, chcem byť sama."
- Ako to myslíš, sama? Máš program? ( tvoja typická otázka. Ach, ako vy muži nikdy nechápete ženy.)
" Nie. Mám toho dosť."
- Pozri, nie je moja vina, že si srdce otváraš tak rýchlo. ( pozrimeho, cynika, ako rýchlo pochopil.)
" Nie je však mojou vinou, že si z neho odišiel skôr, ako si vstúpil do predsiene."
- Nemiluješ ma už.
" Nie."
- Večer prídem. ( Niekto sa tu snaží zachrániť stiuáciu.)
" Nebudem doma."
- Nie k tebe.
" Kam teda?"
- Do predsiene.
Zdvihol sa zo stoličky, zapil ma krkom a odišiel.
Zvýskla som od radosti.
( Muž stojaci za dverami sa usmial a privolal výťah.)
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
ardonaiel
31. 10.októbra 2010 20:19
heh
Napíš svoj komentár