Dievča stálo chrbtom k dverám a chvatne stískalo držadlo pripevnené k zaoblenej streche vozidla. Druhou rukou si k hlave horúčkovito tlačila tmavomodrý klobúk z pod ktorého sa jej uvoľnila jasno ryšavá kučera a obkolesila belostný krk, ktorý dopoly zakrýval béžový šál.
Nervózne dýchala a očami ostražito sledovala okolie. Snažila sa tváriť nenútene, no bolo na nej vidieť, obrovské napätie a vzrušenie akoby robila niečo, čo je zakázané a predsa to ako zlé dievčatko porušila a vyžívala sa v adrenalíne, ktorý jej napätie poskytol.
Bože, prosím, nech tu nikde je a nie je.
Metro opäť zastavilo na zastávke a dovnútra nastúpili ďalší ľudia. Dievča sa po nich obzerala, akoby hľadala nejakú tvár, ktorú chcela a nechcela uvidieť.
K jej malému nošteku posiatemu pehami sa doniesol cigaretový dym. Nenávidela tento pach, preto zvraštila obrvy a otočila hlavu smerom odkiaľ dym prišiel, hľadajúc zdroj smradu ako nejaký detektor pachov.
Otočila hlavu a uvidela muža, opierajúceho sa o konečnú stenu na metre, ktorej chrbát sa napájal na ďalší vozeň. Pozeral na ňu zvláštnym druhom víťazoslávneho úsmevu a pomaly zdvihol ruku s cigaretou k ústam a ešte pomalšie vtiahol vychutnávajúc si každý pohľad na dievča, ktorej sa z údivu rozšírili oči, vychutnávajúc si každú čiastočku vtiahnutého plynu.
Lakonicky sa opieral o tú stenu hlavu ma pohodlne opretú a v arogantne-nežných očiach sa mu leskla radosť, ktorú však videl len ten, ktorý vedel dôkladne čítať z očí.
Dievčaťu na čele pod klobúkom a hromadou rovnakých vlasov ako toho ktorý sa jej uvoľnil, vyrazil slabý ľadový pot, ruky jej stratili takmer všetku teplotu napriek tomu, že vo vagóne bolo preplnené teplo. Nohy sa jej pod dlhou čiernou sukňou roztriasli a hlavou prebehli myšlienky, z ktorých sa začervenala, mala chuť rozosmiať i myšlienky ako sa rýchlo z metra dostať a utiecť čo najďalej.
Bol tam.
Opäť ju našiel.
Dopekla, Agnes, nevieš sa lepšie skrývať?
Dopekla, dopekla! nadávala si v duchu, no vedela, že jej to nepomôže. Nervózne opäť pozrela na muža pri stene ktorému sa už na tvári rozhostil úškrn, ktorý dobre poznala, ako úškrn, ktorým sa skončila naháňačka.
Metro opäť zastalo.
Dievča vyskočilo z metra, a ako dobre vedela, cítila od chrbta, muž bol za ňou.
A teraz kam?
Ty hlupaňa, budeš mu naveky utekať? Naveky si odopierať to, čo ti sám od seba dal, čo najvrelejšie daroval? Ako vidíš, vedel že si tu a ty mu utečieš aj tento krát. Hľadal ťa, našiel a ty meníš pravidlá hry.
Zrazu za sebou počula hlas. Hlas, ktorý jej noci oberal o spánok.
" Agnes. Prisahám ti, už mi nikdy neujdeš."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
nevedela si sa toho vzdať aby si nepokračovala však?