citrónová zima a kávová rieka.
( v skutočnosti to bola špinavá rieka a ledabolo pocukrovaná planina, ale pšt, skutočnosť teraz neexituje. poddaj sa mojej fantázii. tá jedná ťa teraz obopína tesno ako mokrá látka)
kávová rieka teda tiekla citrónovým poľom, sem tam narazila do marcipánových koláčikov zvaných kamene, ale inak tiekla lenivo a pokojne ako ľadové machiatto.
zadumane sedíš a pozoruješ asfaltku pod nohami. topánkai žmoíš kamienky a myšlienky rozhadzujú rybárske siete naokolo.
" a toto chcem uchopiť, a toto chcem pocítiť a poto si chcem zapamätať."
a všetko si to zapamätáš. vôňu toho dňa, dokonca tej hodiny, pod akým uhlom svietilo slnko, a ono svietilo, koľko červených áut okolo prešlo a akej farby mala baleríny dievčina, za ktorou si sa obzrel a očami si jej pohladil zadok.
kráčaš si bezstarostne.
a zrazu starý kamarát Peťo, alebo Jano, alebo Samo, alebo-čo-javiem-aké-mená-si-dnes-ľudia-dávajú.
a ... čáu, ahoj, ako sa máš, dlho sme sa nevideli, ako sa má priateľka, jáj, dobre, a práca, no nič, ja teraz nestíham, ale niekedy by sme mohli niekam ísť, alebo sa stav, ale musím sa ponáhľať, čau a blablabla.
A ty rozmýšľaš nad tým, ako si sa s tým človekom raz opil a ako ste sa smiali na chalanoch z vedľajšej skupiny keď prehral zápas a liali ste si do krkov lacné pivo, ale bolo vám dobre.
vtedy si si roztrhal tričko z koncertu a nadával si ešte dva týždne.
a pokrčíš plecami a ideš ďalej.
ľudia prichádzajú, odchádzajú.
nikto tu nie ja naveky.
ani tá rieka. aj keď je kávová.
a toto je to čo si potrebujeme uvedomiť.
ži!
a spomínanie si nechávajte na pijatikové seansy keď budete mať 60.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
l1me
21. 3.marca 2013 22:17
zaujimave, pravdive a zaroven smutne...
Napíš svoj komentár