" Čokoľvek, Stephan." odpovedala po chvíli. Usmial sa držiac na nej svoj upretý pohľad. V očiach sa mu zvláštne lesklo.
" Chcel by som, aby si mi pomohla. Dať... toto všetko dole. Zhodím to." riekol ticho ešte stále pozorujúc ju. Chcel vedieť ako bude reagovať. Anais pomaly zdvihla hlavu, prsty jej zastavili na strunách. Pozrela na neho skúmavo.
" Chceš... aby .. som ťa ostrihala?" spýtala sa ho so záujmom. Pravda bola, že ju vždy zaujímalo ako by bez nich vyzeral. Stephan mlčky prikývol.
" Celého." dodal potichu. Anais prešiel hore chrbtom vriac mráz a na líca jej vystúpil ostrý rumenec. Z hĺbky jej fantázie stál pred ňou teraz Leví muž úplne nahý a ona ho strihala. No to by nemalo taký efekt, ako keby ho oholila.
" C..celého? " zopakovala trasľavým hlasom. A potom zavrátila hlavu a začala opäť brnkať aby tým od seba odohnala sladký stres ktorý ju obklopil.
" Kedy?" spýtala sa po chvíli. Stephan vzal do rúk pohár s vareným vínom a obrátil ho do seba.
" Teraz."
Anais sa zachveli prsty na gitare.
" Vieš Stephan, keď ťa len ostrihám nebude to mať taký efekt ... ako keď mi k tomu pomôže... i britva s penou." povedala a začala usilovnejšie brnkať. Leví muž sa zahľadel von balkónom.
Sedeli na terase u Anais, on na železnej lavičke pri kvetmi obohnanom plôtiku z tepaných železných tyčí s rozetami na volútových zakončeniach. Anais oproti nemu v prútenom kresle vystlanom vankúšami so strapcami. Nohy mala vyložené na podnožke a na stolíku pred nimi bol džbán vareného vína a dva poháre. Bol večer.
" Myslel som na to. " z koženej tašky ktorú mal pri nohách a s ktorou prišiel vytiahol dve krajčírske nožnice, kýblik s masou na vyrobenie peny, štetec na jej nanášanie a dve ostré britvy s tepanými rúčkami. Položil to na stôl. Anais sa usmiala a dlaňou zastavila melódiu strún. Narovnala sa v kresle.
" Idem dať nahriať vodu. " postavila sa a zmizla v apartmáne. Stephanom prešla horúčava. Postavil sa tiež a posunul stolík na kraj balkóna. Boli na najvyššom poschodí odtiaľ už nemal nik šancu niečo vidieť. Naaranžoval balkón tak aby bolo všade dosť miesta. Potom sa opäť posadil na lavičku a dychtivo otvoril kelímok s prípravkom na penu. Bude potrebovať misku. Kelímok opäť zavrel a vošiel do apartmánu. Namieril si to priamo do malej hotelovej kuchynky kde sa Anais opierala o kuchynskú linku a sledovala ako vrie voda. Keď ho zaregistrovala, usmiala sa.
" Budem potrebovať misku. Na penu." dodal vysvetľujúco a Anais sa už naťahovala do hornej skrinky. Vytiahla sklenenú misku, ktorá pravdepodobne slúžila na zmrzlinu a podala mu ju. V očiach sa jej iskrilo. Stephan jej ju vzal z rúk usmievajúc sa a vrátil sa opäť na balkón. Porozkladal po stolíku náčinie a čakal. Medzitým si dlhými prstami šikovne porozopínal gombíky na hodvábnej tmavomodrej košeli. Cítil sa zvláštne. Keď mal chodiť pred obecenstvom ako zviera len v nohaviciach bolo to iné, pretože ľudia mali z neho strach a zároveň im táto znetvorenosť vyrážala dych a pripadala smiešna. Šiel sa vzdať svojej celosvetovej slávy. Pre pár sekúnd cítenia sa ako človek.
Keď Anais v zástere vošla s kanvicou plnou vody na balkón zastala v dverách a pohľadom s jedným dychom si ho prezrela. Stephan bol síce vysoký ako väčšina mužov, no nebol nikdy nejako špiecálne stavaný. Ľudia by očakávali od Levieho muža levie svaly, no Stephan bol viac štíhly ako vypracovaný. Váhavo na ňu pozeral. A ona si ho s tými vlasmi chcela čo najviac zapamätať. To ako ťažko sa mu dalo vyčítať z tváre pretože nevedela ako sa tvári jeho obočie, či sa jeho ústa usmievajú, lebo mimické svaly tváre mu nebolo vidno. Jeho tvár bola vždy nevyspytateľná a teraz nastal čas, zbaviť ju tej tajomnosti.
Prešla k nemu položila kanvicu na stôl a sadla si k nemu na lavičku. Žiarovky namontované na stene balkóna z oboch strán im dopriali celkom dosť svetla. Naliala trochu vody do misky. Stephan do nej nakydal trocha s penovej zmesi a dokopy to štetkou rýchlo zmiešal. Zmes jemne zapáchala, no nebol to nepríjemný zápach.
" Začneme chrbtom." milo povedala Anais. V skutočnosti nechcela, aby videl aká je purpurová. Spoza zástery vytiahla pár sponiek a upla si nimi vlasy aby jej nepadali do tváre. Stephan sa k nej poslušne otočil chrbtom a sklonil hlavu. Anais mu odhrnula vlasy ktoré mu padli spredu na hrudník. Vzala najprv nožnice. Prstami mu preberala pásy vlasov, akoby si ich chcela zapamätať. Leví muž sa jemne zachvel a Anais sa usmiala.
Začala strihať.
Stephan sedel s ostrihaným a oholeným chrbátom a čakal dokým príde Anais s kýblom vody a žinkou aby mu penu dala dole. Naraz mu na chrbát bola taká zima. Rukou si prešiel po krížoch a zacítil pokožku. A srdce mu podskočilo od šťastia.
Anais dovliekla kýbel teplej vody na balkón v pod pazuchou zvierala žinku a okolo krku mala omotaný úterák. Ten mu dala okolo nohavíc aby mu do nich nenatiekla voda. Žinku namočila do vody a od krku až po kríže mu potiahla. Odhalila veľmi jemnú svetlú pokožku pod ktorou sa pod vplyvom strasenia sa od zimy črtali krásne natiahnuté svaly. Nečakala od Stephana takýto chrbát. Poumývala mu ho celý a prezrela si ho.
" Dopriala by som ti zrkadlo a oči vzadu na hlave aby si to videl." hlesla obdivne. Opäť vzala do rúk nožnice a pustila sa do oboch rúk.
Len čo z nich pozmývala penu a na predlaktí objavila navreté žily rozbúchalo sa jej celé vnútro. Toto bolo čaro postupného odhaľovania. Cítila sa ako objaviteľ, vedela ako si musel pripadať Kolumbus keď objavil Ameriku. Toto bolo to isté. Opracované ramená so zručnosťou gréckeho sochára jemný tvar elegantne dlhých rúk.
Teraz bolo načase aby sa obrátil tvárou.
" Stephan, ... otoč sa" s červenou tvárou nariadila ešte stále pohládzajúc očami telo ktoré začala odhaľovať.
Stephan sa postavil a obkročmo si sadol na lavičku. Anais sa na neho zahľadela. Vedela že bude krásny a už teraz ju tá myšlienka pripravovala o rozum. Rukami mu opäť odhrnula vlasy ktoré mu teraz padli na holý chrbát.
" Aký zvláštny pocit." riekol pozerajúc na dievčinu. Tá sa na neho usmiala potláčajúc ston mu chytila pás vlasov na hrdle.
" Zavrátiť hlavu." nakázala a Stephan s úsmevom polúchol. Pod prstami zacítila výstupok na krku a opäť ňou prešla vlna horúčavy. Strihla.
Nebolo nič horšie ako keď mu odstraňovala vlasy z hrudníka a brucha, lebo vtedy hlavu narovnal a s pôžitkom ju pozoroval ako pracuje. Anaisina tvár bola karmínová čo bolo v prítmí balkóna celkom dobre vidieť. Rukami sa oprel o stehná sledujúc ich pokožku. Bol tým fascinovaný.
Anais začala zotierať oholenú penu i z jeho trupu. Ohromene pohľadom merala každú časť jeho tela, jemne opracovaný hrudník s vystúpenými kľúčnymi kosťami ktoré končili vo výstupkoch na ramenách, krásne natiahnuté svaly na bruchu. Všetko to v nej vyvolávalo tak neurčité a intenzívne pocity až sa neraz musela zdržať.
Keď skončila s celou hornou polkou tela vedela že je čas na spodnú.
Ticho mu to nariadila a šla vymeniť vodu. Musela zmiznúť v apartmáne a schladiť si horúcu tvár v studenej vode.
Stephan na balkóne zatiaľ rukami skúšal svoju pokožku. Prezeral si ruky, prsty, hrudník, ramená, usiloval sa obrátiť si krk aby si dovidel na chrbát. A celý čas sa usmieval.
Akonáhle začul pískať čajník v hotelovej kuchynke, postavil sa a mierne s roztrasenými prstami si začal rozopínať opasok a gombíky na bavlnených nohaviciach. Mlčky ich zo seba stiahol až k členkom a vystúpil z nich. Napriek tomu že bol momentálne nahý sa necítil zatiaľ až tak odhalený.
Anais vošla na balkón opäť s kanvicou, žinkou, uterákom a kýblom s teplou vodou. Len čo ho zbadala ako si skladá mlčky nohavice sčervenala ešte viac ako to už bolo možné a len rýchlo polukladala veci na stolík.
" Budeš stáť, lebo posediačky by to bolo... nie také.. precízne..." hlesla polomŕtvym hlasom. V hrdle ju škrtilo vzrušenie. Stephan ostal stáť. Anais mu bol vďačná že jej stál chrbtom. Pustila sa do práce.
Stephan sa otočil a cítil ako mu na zadku naskočili od chladu zimomriavky. Anais nanovo oťapená jeho lýtkami a takisto jemnými skicami svalov ktoré mal v oblúkoch na stehnách takmer ani nedýchala keď sa k nej otočil spredu. Začala strihať od chrbtov chodiel cez členky, holene, keď sa dostala na kolená začala naberať farbu, nehovoriac o stehnách a ..tak.
"Ehma.." odkašľala si a veľmi nenútene začala holiť poslednú časť dolnej polovice Stephanovho tela.
Ten len zadržal dych a Anais cítila ako mu zovrelo prsty na nohách. Popravde, ťažko sa jej holilo niečo, čo sa zväčšilo len čo sa toho dotkla britva.
Dievčina ho opäť opláchla.
Už ostávala len hlava.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
rheia
4. 9.sept. 2011 12:36
Toto sa fakt dobre číta, pretože píšeš tak tie vety, že sú úplne ľahké, nedávaš zbytočne súvetia, vytváraš tým isté napätie... naozaj pekné
Napíš svoj komentár