Hojdá sa vo vetre zapadajúceho slnka
vánok sčeril vlasy
ona pri ňom nemo stojí, nožík drží v dlani
ako v zime, v lani.
Tancuje pod lanom na hrdle,
jej sa potia dlane, zas myslí na niečo zvrhlé.
Zloží ho dolu?
Áno?
Nie?
Zrýchľuje sa dýchanie.
Nôž sa blysne, lano trhá
obesenec padá z neba
priamo jej do náručia
vrhá sa do područia
usmievavých očí
dážď ich oboch ticho zmočí.
Ona váha a on mlčí
zohrieva si kožuch vlčí.
Nakoniec ich pochová
ťažká konská podkova.
To bola ich krátka chvíľka,
obesenec a nekrofilka.

@wladi mu venuje Popolček

 Blog
Komentuj

11 komentov k blogu

1 
fotka
wladi  19. 4. 2010 18:17
genialne!
2 
fotka
mielikki  19. 4. 2010 18:22
Nakoľko viem o tvojom výrazne kladnom postoji k jednej mojej fiktívnej postave, ktorá skončil podobne, tak nám nutkanie spýtať sa, či si sa neinšpirovala
3 
fotka
popolcek  19. 4. 2010 18:24
@mielikki ja žeby som teba sanžila imitovať? nikdyy som už @wladi mu dávnejšie sľúbila básničku
4 
fotka
mielikki  19. 4. 2010 18:27
Ja nehovorím o imitácií, ja hovorím o múze

(tým nemyslím seba, pochopiteľne)
5 
fotka
popolcek  19. 4. 2010 18:32
@mielikki múzou mi bol dotyčný ujo
6 
fotka
mielikki  19. 4. 2010 18:34
ktorý včuľ?
7 
fotka
popolcek  19. 4. 2010 18:36
@mielikki @wladi
8 
fotka
mielikki  19. 4. 2010 18:39
jáj
9 
fotka
popolcek  19. 4. 2010 18:39
@mielikki
10 
fotka
surreal  19. 4. 2010 19:36
Toto nemá chybu...
11 
fotka
ud3n4m4kr3l4  19. 4. 2010 20:51
krásny nápad ...
Napíš svoj komentár