ruka plazí po oknách
tvoja duša vyparí sa
v tieni papierov.
Odpadávaš do spánku,
celá si znavená,
neodvážim pohladiť ťa
aspoň po spánku.
Keby si ku mne tak išla
ako k nim, ľahkou chôdzou.
Za radom si ich do izby púšťaš.
A ja stojím za chodbou.
I keď tieto nudné verše
žiaden rým nemajú.
Píšem preto, lebo zavše
sa mi pery zvierajú.
Po tebe.
Si pre mňa, ja tebou horím.
Nevládzem. Nechcem spať.
Čo len ráno vstať, berieš si ich celé.
sukňu letmo skopeš, patria ti moje oči vrelé.
V mysli ťa vídam, stojac pod oknom snívam,
že v tebe bývam. Cigaretu v ústach mi hasíš,
nepôjdem nikdy spať.
Keď na mňa pery tasíš, len v pomykove hľadím,
robíš si zo mňa žarty.
Po nociach len s nimi hraješ karty.
Ja stojím na balkóne tvoj hlas bozkávam.
Ak patríš ku mne, milujem ťa celú,
a ďakujem za každý pohľad, som tvoj.
* Inšpirácia je priveľmi zreteľná, aby som ju musela opisovať.
Len som JU videla takto. *
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár