s ňou i obité hodinky,
visiace na zápästí,
obité od skrinky.
Od skrinky, od lásky,
farebné obrázky.
Všetko vždy ladilo
keď si ma nadvihol
veľkými rukami,
zaplnil mukami.
Točíme sa na zápästí,
na tvojom námestí,
na hrudnej plošine,
v hlbokej rovine.
Nič sa už nemení,
v spotenom znamení,
my sa len krútime,
krútime, rútime
vo víre hodiniek,
obitých od skriniek...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
titusik
14. 3.marca 2011 13:06
toto je krásne až je mi smutno, že mi niečo také nenapadlo.
Napíš svoj komentár