štruktúra

bola som za oponou
bola som za oponou
záves sa odkryl a tam bol
smiech  tak živý až zvonil a skrýval sa do dlaní, potláčajúc svoju intenzitu
ako by bola tabu pre oči a uši
záves sa odkryl a tam boli
ruky hladké a ružové, mäkké, vlhké brušká prstov a hlboké oči, myšlienky ich ťahali do vnútra, ponorené do seba
prosím utop ma v sebe
záves sa odkryl a tam bola
štruktúra človeka s pórmi, cez ktoré prúdi on a je na dotyk drsný, možno len trochu, je na dotyk hlboký a tmavý, je na dotyk horúci, je na pohľad upretý, len na pohľad cez privreté viečka, hlavne sa nepozrieť do očí, nepozrieť.. hlavne sa nepozri, nie priamo, priamy očný kontakt je ako dotyk, ako duševný sex, je iné pozerať do mŕtvych očí na fotkách, iné pozerať do živých očí, pohyblivých zreničiek, rozšírených do temnoty spolu s nozdrami, je iné mať ich na sebe, na kolenách, je iné sa dotknúť, iné sa dívať a najinejšie je dotknúť sa očami, pohladiť pokožku napnutú na sánke, pohladiť  čiernu vôňu a dej si pozor na les, ať tě nespolkne, nemôžem ísť do lesa, musím sa mu vyhýbať, nepozerať sa, nedotýkať sa...

ujsť do čiernej noci, chodník je naklonený, šmýka  sa mi chôdza, šmýka sa ja,  ja je v nerovnováhe, ja je unesená, ja je hlúpa a ja je nápadná, ja nedokáže zakrývať náklonnosti, ktoré tiež vedú k nejakým otravným gramatickým rýmom s kosťami z ktorých vznikajú krehkosti, ja ja sklenená, fúkaná ako sklo, ako plexisklo, ja nie je doma, lieta vesmírom a helmu nemá, nemá ani hlavu, nemá nič, má len uletenú seba, má len pár krokov okolo bezuchého, má len červené tričko a má len zaschnuté dotyky prstov na dlani.




( víš že to dobře dopadne)

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu