Opäť plačem do samoty,
opäť plávam do temnoty.
Som nadpozemský smutný tvor,
môj ston ozýva sa z hôr.

Zas som padla na dno mora,
padla z nebies, padla zhora.
Zas som pomáhala inej,
zas ocitla sa v stávke vinnej.
" Ak sa vzdáš, tak budeš vzlykať!
Za zbabelosť kruto pykať!"

Nie zbabelosť, ale osud,
predvolal ma pred tento súd.
" Obvinená, prosím vstaňte!
Bojujte a neprestaňte!
Máte právo lásku zažiť!
Máte právo ľúbená byť!"

No ja krútim mŕtvou hlavou,
krútim odhodlanosťou slabou.

Vzdala som sa bez boja,
bez vstupekny do raja.
Kto by bojovať chcel sám?
Keď protivník je oldimám?
Keď protivník je silnejší?
Smelší, krajší, vplyvnejší?

Budem padať dokým dýcham.
Vyhýbať sa všetkým pýcham.
Všetkým slastiam, krásam, túžbam
všetkým princeznám " Som vám k službám!"

Ja, prekliata.

Osamelý človek je len tieňom a ten kto nie je milovaný, je vždy medzi všetkými sám.


 Blog
Komentuj
 fotka
ardonaiel  25. 11. 2010 18:56
ale nooooo, hádam to nebude až také smutné ... hm?
 fotka
piotra  25. 11. 2010 20:22


sánka padla...

a slová došli...
 fotka
lubobs  25. 11. 2010 20:34
len nepadaj
 fotka
omeleta  26. 11. 2010 13:42
úžasné

mám rada ako píšeš

a tá hudba sa mi veľmi páči!

čo to je?
 fotka
bonita  26. 11. 2010 13:45
au
Napíš svoj komentár