Bz.
Bz.
Chrómová žiarovka nemilosrdne zaťala do oči privyknutých na tmu a uprela svoje žeravé oko na stoličku. Bola na bielo natretá, stará, na niektorých miestach ošúpaná a tam sa ukazoval predošlý náter svetlozelenej. Ale pod chrómovou žiarovkou zosivel, pretože všetko bolo čierne, biele, šedé.
A nič z toho som poriadne nevidela. Len to svetlo čo mi udrelo do očí, zaštípali ma a vyšli z nich šokované slzy. Vpili sa do obväzu ktorým som mala previazané oči.
Bola tam zima.
Vlastne ani neviem kde som bola. Všade bola tma, len žiarovka sa v bezvetrí hojdala na kábli a bzučala.
Zacítila som ako mi cíp trička prepadá cez rameno. Rukou som ho zachytila a nazad pricapila na pleco.
Cítila som sa taká biela. Taká nahá.
Sediac len v zelenom ( ale vlastne len šedom) tričku na olúpanej stoličke. Nohy na špičkách uzimených prstov som mala hrubým povrazom priviazané o stoličku. Nemohla som ich pokrčiť pod bradu a zohriať sa. Cítila som ako mi na nich jedna po druhej naskakovali zimomriavky...
A zrazu prišiel ten smiech.
Doliehal z ľava z blízka, z prava sa mi hral so sluchom, chechtal sa zlomyseľne a podistým mal zatajený dych. V tajomnom očakávaní.
sa.
Hlavu som otočila, mokré vlasy "sa" mi obtreli o krk.
Na pleci spočinula ruka. ľadovo horúca. Striasla som plecom a po tele mi prebehla závratná horúčava miešaná z poryvmi ľadovej extázy. Do každého nervu mi "sa" vyslal tisíce malých ihiel. Stáčal "sa" mi pod kožou smial "sa" tam, vábil, hladil.
Bála som sa,..... ale zima mi už nebola.
Srdce mi divo skákalo v splašenej hrudi. Tuším to aj bolo vidno.
Ruka. S dlhými prstami.
Cítila som pod hlbokým nádychom ako na nej pomaly dozrievali vlákna plné vriacej krvi, navreté a nebezpečné. Hlava "sa" mi zakrútila a chytila som ruku.
Áno. Boli tam.
Hladká a pritom drsná koža, horúca, a slastné hrboľčeky žíl, cítila som ako prúdi. Sladká tyrania.
Prešla som bruškami prstov po celej línii predlaktia preberajúc každý jeden vábny výbežok zvlášť.
Kolená "sa" mi roztriasli a na krk mi vybuchol o dotyku druhej ruky ktorá ho jemne zovrela. Ach ...
Mohli ubiehať hodiny,aj minúty...
Zo zovretého hrdla mi unikol ston.
Taký ľahký.
Taký že ho len počul sa.
Ruka zvierajúca hrdlo ma hnietila, gniavila cítila som bolesť aká bola zakázaná.
Tak úžasná.... zimomravá.. jemná... ničivá.
Ruku položenú na pleci som zovrela, nahla "sa" k nej a jemne ju pohrýzla. Lícom som zachytila kostičku na zápästí a cítila ako mi červeň dobieha do tváre. Zubami som po ruke prechádzala práve tak nemilosrdne ako ruka drvila moje hrdlo.
Tá sa už ale presúvala po druhom pleci, využívajúc jeho chabú otrhanosť "sa" dostávala pod jeho územie ľahšie...
všetko "sa" približovalo.
silnelo.
lampa bzučala.
ja som "sa" natiahla ešte vyššie a chmtala "sa"
hrdlo.
ďalšie..
s vystupujúcim ohryzkom, druhá ruka kdesi hlboko na hrudi, opäť som zahryzla. tentoraz do krku. nedočkavou rukou som zvierala tú žilnatú a naraz som umierala aj ožívala. rozkoš mi preveslovala vlny tela.
počula som ako kdesi dole pukli kosti v kolená pod toho ako kľakli.
hlava sa mi točila.
a nech som aj nič nevidela.
nepotrebovala som.
zuby.
žily.
kosti.
koža.
smiech.
ston.
spútanie "sa"
slasť.
závrat.
svetlo.
tma.
hypnotiká.
z ochutnaného hrdla "sa" vydal ďalší zlomyseľný, no príťažlivý smiech.
Ruky. Drvia ma svojou oceľovou nežnosťou ako skaly.
všetko "sa" začalo víriť. krútiť, stupňovať, dosahovala som stav podobný nirváne, ktorý však trval niekoľko dokonalých sekúnd pre ktoré sa oplatí umrieť...
svetlo. tma. svetlo. tma.
krútňava.
grády.
.
.
.
.
.
.
.
.
a zrazu som "sa" prebudila.
po čele mi stiekol pot. zelené obtrhané tričko "sa" ešte chvelo rozkošou.
a ja som "sa" usmiala.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
a celé dobré