Čajka, fascinujúce to stvorenie, smrdí ako staré korenie. Drží sa blízko vody, nemá rada velmo puody.Ani neviem aký zvuk to vlastne vydáva, ked si to s dákou rybou rozdáva. Prečo vlastne zrno nežere? asi sa z neho vždy prežere.Čo uš keď jej ryba šmakuje, ktorá sa v momente pakuje keď čajku začuje. Má vobec ryba sluh? Hmm,to neviem, ale má hrozný puch a čajka je zas nablblí druh. Sú dosť čudné, miestami i trochu nudné.
Čajka kde si, keď nie si nad vodou a nelovíš dáku rybu? To robíš vážne velkú chybu, bo takto sa unudíš, veď uvidíš.No je to bída byť čajkou, lietať nad dákou vlajkou, nejakej rumúnskej lodi, z ktorej po vás rybár dačo hodí, ale vtákovi tomu jedno to je, bo má všetko v paži sem tam sedí na pláži a ničoho si neváži.Je tam ujo starý, vetrom ošlahaný.Spadne mu na zem fajka a keď to zbadá ta sprostá čajka, v momente sa prižene, iné vtáctvo vyžene a fajku zobere.
Hlúposť vládne krutou rukou,nad čajkinou myslou tupou. Ale my uš s tým nič nenarobíme...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
janik91  28. 1. 2007 22:41
no fajn, ale cital si uz knizku od richarda bacha: jonathan livingstone - cajka? tota cajka je totizto ina cajka ako tato cajka
Napíš svoj komentár