Samota

SAMOTA

Vzdy je tak krasna
vzdy je tak ticha
vzdy s nou mam spolocnu rec
Je tu, ked vsetci zmiznu prec

Stale tak tajomna
.
.
Jej meno... Samota

Zacnem asi otazkou ktoru mozte rozobrat v diskusii .. Co pre vas znamena samota?
Pre mna znamena neuveritelne vela.. nieco z toho sa neda popisat a to co sa da, to sa pokusim nejako vyjadrit. Hned z uvodu poviem ze nie som navonok samotar. Aspon podla ludi okolo mna a ani ja si tak nepripadam ked sa porovnam s niektrymi osobami, na ktore sa toto slovo da aplikovat. Tito samotari, vsak travia cas s inou samotou ako ja. Ano mozno to znie zvlastne(i ked pre niektorych je to iste zname), ale nie je len jeden druh samoty.. lepsie povedane, nie je len jedna jej forma, alebo len jedna manifestacia do reality. Ten druhy typ samotarov, ku ktorim sa rozhodne neradim, sa vecinou vyhybaju kontaktu s ludmi a su v samote, ktora je casto cierna a zivia v nej svoje depresivne myslienky. Z velkej casti si ju utvaraju sami, i ked vplyvov na spravanie cloveka byva spravidla vela. O nich vsak hovorit nechcem, ale na uvod bola zmienka o nich nutna, pretoze dvojaky charakter samoty vytvoril clovek, clovek, ktory samotu navstevuje a nazyva ju Samotou, a clovek ktory sa nechal samotou pohltit, spravil z nej nie velmi priatelsku bytost a krmi ju vlastnymi pocitmi, stava sa nej akoby zavislim a nie len ze on je coraz viac sam a v samote ale rovnakou mierou je saamota aj v nom.

Samota ako taka je dost abstraktny pojem, nevidiet ju, neda sa chytit a je prave tam, kde je len sam clovek a nic a nikto, a zaroven vsetci a vsetko. Ved cely vonkajsi vesmir je tiez v cloveku, len v malom, preto mu so Samotou nic nechyba a casto s nou ziska mnohe, co predtym vobec nepoznal. Staci aby bol sam vo svojich myslienkach, teda aby zobral Samotu zo sebou, a moze prechadzat mestom plnym ludi a i tak byt snou... a teda kracat v Samote.

Mnoho ludi, ktorich poznam, vedia o samote.. avsak Samota im nic nehovori i ked ju obcas sami nevedome navstivia, alebo si Samotu davaju do jednej roviny so samotou. Tato nevedomost nie je velmi dobra.. rovnako ako kazda nevedomost o prostredi v ktorom sa clovek nachadza, pretoze moze byt rovnako nevedome pohlteny samotou vo chvilach ked hlada Samotu ale nepozna rozdiel.

Ako ste uz zrejem vytusili, patrim k prvemu typu ludi(vopred sa ospravedlnujem za \"skatulkovanie\" ale pre potrebu tohto prikladu a vysvetlenie zakladnych odlisnosti je to zial nutne). Rad sa stretavam s ludmi, kamaratmi, priatelmi rad chodim a pozeram sa na svet, hladam nove veci, ktorych je kazdy den skoro na kazdom kroku nepreberna kopa. Zo vsetkych stran clovek prijima informacie, s niektorymi sa stotoznuje,s niektorymi nie, nad niektorymi uvazuje a porovnava ich s inymi informaciami alebo, co je lepsie, s vlastnymi skusenostami. Moje samotarstvo zacina v momente, ked vela ludi ide vecer do barov a podobne... kedze taketo podniky velmi nemusim ostavam so svojou Samotou doma, alebo sa s nou idem niekam prejst. Samozrejme pokial je dade kvalitny koncert alebo fajn ludia co idu sadnut na 1-2 beera tak Samota vecinou pocka . Ale inak som s nou. A som rad sam. Obcas sa mi stane, ze sa ma niekto spyta ze co robim cele dni ked som doma alebo na intraku a uplne sam. Tazko odpovedat.. ked som bol posledne na intraku sam vyse mesiaca tak mi to ani neprislo a nemozem povedat ze by som sa nudil. Odhliadnuc od casu stravenom na nete, povecinou citanim si clankov k veciam ktore ma zaujimaju a chatovanim s ludmi, som bol so Samotou. Ci uz na izbe, doma alebo dade vonku.

No a preco som s nou teda tak rad? Ako som spomenul vyssie, clovek na kazdom kroku vstrebava informacie, vsima si veci, spravanie ludi a kopu inych veci.. teda pokial chce, su aj taky co neriesia, ale to je ina kapitola. Tak teda chodite a vstrebavate poznatky, informacie, zazitky, ziskavate vlastne skusenosti v podstate sa tieto styri prvky daju nazvat zdrojmi osobneho poznania.... vsetko v urcitej surovej forme a ked sa nad tym neskor clovek zamysli a vsetko zacne filtrovat, ukladat, triedit spajat a vytvarat si tak na zaklade vedomosti z vyssie uvedenych \"zdrojov\" vlastne nazory, vlastne teorie o fungovani veci okolo. A prave Samota mi v tomto velmi pomaha. V normalnom zivote sa to robi automaticky po malych kuskoch a obcas si uvedomim, ze som na nieco prisiel skrz predchadzajuce zazitky. Ale so Samotou je to ine. V klude si s nou sadnem alebo sa prechadzam.. je okolo mna a vo mne nemusim jej nic hovorit a doverne pozna kazdu moju myslienku, kazdy pocit, a casto vytiahne na povrch aj veci z podvedomia, o ktorych som si myslel ze som aj zabudol, alebo som ich ani neregistroval ked som ich vnimal a teraz, spomalene mi ona o nich hovori. S nou mam druhy pohlad na vsetky svoje nazory, dokaze byt nestranny kritik mojho zivota, casto mi vynada za nespravne rozhodnutia, pochvali spravne a casto ukaze ako sa daju este viac zlepsit. Nazory a myslienky na svet rovnako tak mi pomaha spajat do celkov, ktore davaju vecsi zmysel, mozem sa s nou rozpravat o vsetkom alebo o nicom a hodiny mlcat, oprety o seba a premyslat az kym jeden z nas nieco nepovie a neobohati tym toho druheho. Strasne vela veci sa slovami opisat neda, vela prameni z osobnych zazitkov a stretnuti so Samotou a mozem len povedat: kto ju stretol a bol s nou, vie o com hovorim, a kto nie, tomu nebude na utvorenie predstavy stacit ani milion slov. No mozem povedat, ze som sa s nou nikdy nestratil, velakrat mi bolo smutno a velmi mi pomohla a ovela viackrat ma donutila usmievat sa, ukazala mi veci o ktorych som si myslel ze su davno stratene, riesenia situacii a vztahov, ktore som oznacil ako neriesitelne a tiez s nou mozem viest dlhe filozoficke debaty o zmysle zivota ci existencii Boha(rozumej vyssej moci, nevztahujuc sa na ziadne konkretne nabozenstvo) bez toho, aby som sa hadal s nejakym fanatickym knazom, ale sposobom pozerania sa a vnimania, sposobom, kedy vlastne poznanie zohrava najveciu ulohu. Naucila ma byt otvoreny novym myslienkam ale neprijimat ich hned aj ked sa mi zadju akokolvek uzasne a tiez neodmietat to co sa javi ako zbytocne a nepotrebne. Vsetko preskumat, porovnat a konfrontovat s predchadzajucim poznanim, a to mozem hlavne s nou.. ako keby bola Samota moj osobny terapeut,ktoremu mozem vylozit vsetko co viem, nemusim skryvat ziadny pocit alebo zazitok a potom spolu so mnou mi ich pomaha triedit a skladat do celkov. Casto len sedim, pocuvam a zasnem nad mudrostou jej slov a nad pohlaodm ktory vie zaujat, a ktory som vobec predtym nebral do uvahy a zdanlivo nepotrebna vec alebo skusenost, sa odrazu javy ako velmi dolezita a zohra dolezitu ulohu v mojom zivote. Vzdy ked sa s nou lucim, ostava na zemi kde som sedel kopa nepotrebnych myslienok.... ako prazdne sacky spomienok z ktorych boli vybrate gumene maciky roznych chuti, a kazdy z nich mi dal novy pohlad, novu skusenost ktoru som predtym nemal no nemusel som kvoli tomu ziskavat hromadu dalsich a novych, len sa zamysliet obcas trosku viac nad vecami ktore uz davno viem,, ktore su vsade okolo a mam nimi preplnenu hlavu. Ucelit, pospajat, sformulovat do novych, kratsich a efektivnejsich blokov zazitkov z ktorych mozem cerpat nove veci a casom aj tieto opat pri posedeni so Samotou v Samote porovnavat, spajat a vylepsovat za pritomnosti novych poznatkov. Toto mi dava Samota.. toto vsetko pre mna znamena.

 Úvaha

5 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu