Kráčali na ich obľúbené miesto za mestom, pri rieke, pod horou. Kráčali pomaly, vychutnávali si každý ich krok. Jemný, teplý vánok vetra odkrýval Klaudiin dekolt, ktorý mala zakrytý dlhými, blond vlasmi. „Pozri sa, náš strom už začína kvitnúť, mám pocit že každým rokom kvitne o čosi skôr.“ Alex neodpovedal. Ten, čo mal vždy toľko rečí, bol dnes niekým úplne iným. Na jeho tvári bolo vidieť smútok. Uvedomil si však, že keďže ide o ich poslednú vychádzku, mal by sa snažiť byť takým, akého ho Klaudia mala najradšej. Milým, usmievavým, zhovorčivým. „Klaudia, vieš že nemám rád lúčenia, ale v podstate som si uvedomil, že sa nelúčime nastálo. Veď môžeme spolu chatovať, smskovať, a navyše si sama povedala, že pokiaľ sa v novom meste dobre neusadíte, tak sa vrátite, však?“ Tentokrát zmeravela Klaudia, pretože vedela, že to tak nebude. V duchu si vyčítala tú chvíľu, kedy Alexovi nepovedala úplnú pravdu. „Alex, o chvíľu ti všetko vysvetlím, nebude to príjemné pre nikoho z nás. Avšak nekazme si naše posledné chvíle, prejdime sa až do lesa, aj keď tam zvyčajne nechodíme.“ Alex nenamietal, avšak už tušil, že mu Klaudia niečo zamlčala. Chytil ju za ruku, a kráčali ďalej. Klaudia bola prekvapená, pretože Alex ju nikdy predtým nechytil za ruku, nikdy predtým neprejavoval svoje city, hoci vedela, že je veľmi citlivý. Mrzelo ju to o to viac, že si uvedomovala, že ju drží za ruku poslednýkrát. Prechádzali sa už pár hodín. Rozprávali sa o všetkom možnom, spomínali na svoje zážitky, smiali sa, užívali si. Keď sa už začalo stmievať, vracali sa späť do mesta. Prišli ku križovatke, ktorá rozdeľovala mesto na východnú a západnú časť. Obaja bývali na opačnom konci, čo znamenalo, že sa museli rozlúčiť.
„Tak, a je to tu. Lúčenie. To čo nemáš rád, ale ja dúfam, že mi venuješ tvoje posledné objatie.“ „Klaudia, nerob z toho vrúcnu rozlúčku, veď sa nevidíme poslednýkrát.“ „Alex, teraz ma počúvaj. Je mi to hrozne ľúto, ale keď som ti zhruba pred mesiacom povedala, že sa sťahujeme do nového okresu nebola to pravda. Sťahujeme sa do veľkého mesta v Rakúsku, a navyše už sme predali náš dom. Obaja rodičia si tam našli prácu, a pochop, že pre moju matku lekárku bude výhodnejšie pracovať v takom veľkom meste, ako tu.“ Alex neveril vlastným ušiam. Nechcel veriť tomu, čo mu práve oznámila. Naozaj ju vidí poslednýkrát? „Nie, ty klameš, to mi nemôžeš urobiť! Si tá jediná, koho mám, neznášam ťa !“ Alex sa rozbehol a utekal preč. Klaudia začala plakať a bolo jej hrozne ľúto, čo sa stalo. Toto nechcela, klamala mu iba preto, aby si nekazili spoločné posledné týždne. Bola z toho strašne sklamaná, že si ani neuvedomovala čo robí. Prechádzala cez cestu a stále plakala. Keď už bola takmer na chodníku, pocítila tupý náraz a v tom tvrdý pád na zem. Alex, hoci bol už dosť ďaleko, počul piskot brzdenia gúm. Obzrel sa za seba, a v diaľke videl stáť auto a ležať niekoho na zemi. Nevedel rozoznať o koho ide, no veľmi sa bál, že tou zrazenou je Klaudia. Rozbehol sa naspäť ku križovatke, a utekal najrýchlejšie ako vedel. Vzduch mu išiel roztrhať pľúca, no keď bol už takmer na mieste nehody, vedel že ide o ňu. Prišiel k nej, a sadol si ku nej. Všade okolo bola krv, najmä pri jej hlave. Klaudia však bola pri vedomí. Sadol si k nej, a chytil jej ruky. „Klaudia moja najdrahšia, čo ti je? Preboha čo ti je? Zavolajte sanitku ! Rýchlo! „ Alex, prepáč že som ti nepovedala pravdu hneď, prepáč mi to. Mám ťa veľmi rada, odpusť mi. Zbohom, priateľ môj najdrahší.“ „Klaudia nie, prosím neodchádzaj, neopúšťaj ma, prosím nie ! Milujem ťa, preto som reagoval tak ako som reagoval. Prosím ťa, vydrž, musíš to vydržať! Bez teba už môj život nebude mať zmysel.“ „Alex želám ti šťastný život, spomínaj na mňa v dobrom, v tvojom srdci budem navždy, vždy keď budeš chcieť byť so mnou, spomeň si na mňa a budeme spolu. V tvojich spomienkach budem žiť navždy. Teraz mi už dovoľ odísť. Zbohom.“
Klaudia zatvorila oči, jej ruky padli a život vyhasol. Alex ju objímal a plakal. Hladil ju po tvári a kričal nie. Chcel sa prebudiť z toho príšerného sna, ale nič sa nedialo. Prichádzala sanitka, ale bolo už neskoro. Klaudiu sa nepodarilo zachrániť. Alex sa bude dlho spamätávať z toho, že jeho vinou prišla o život jeho najlepšia priateľka. Nijako to však už nezmení, no jeho život bude poznačený touto udalosťou navždy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár