Že ktorá bytosť na našej prekrásnej planéte mohla spôsobiť také strašné utrpenie mne a mojej rodine, že ju taq nenávidim?
Cvrčkovia! Obyčajný malý posratý cvrčkovia!
A toľko krát som si vravela, že už ich nekúpim keď som doma a zas som to porušila... A to tie potvory musím fakt kupovať.
Vec sa má totiž takto. Môj domáci miláčik musí (občas ) aj jesť. A môj domáci miláčik je malý (ako sa to vezme malý, ked sa ho vsetci boja šupinatý jašter. Alebo jašteroblížny plaz, ja neviem ako sa to presne delí. To by som sa musela pozrieť do tej encyklopédie o zvieratkách čo som raz dostala na Vianoce ale tá je až vo vedľajšej izbe, takže smola.
Proste, aby som držala témy, mám chameleona (áno, áno vie meniť farby). A on vám ti je taký vyberavý že nezje nič čo si sám neulový. Tak mu musím kupovať živú odpornú šesťnohú stravu.
A to: bud zafobazov (alebo ako sa to volá) také veľké čiernobiele červy. Tie boli donedávna v pohode. Až raz sa stalo že jedného z nich nezjedol a ono sa to zakuklilo či čo! Len to tak ležalo v teráriu a malo to také divné tiky. Normálne ma z toho naplo!
A ked mi teta v akvaristike nevedela povedať čo to je, zľakla som sa po tých všetkých filmoch čo som videla, že sa to zväčší na gigantické rozmery a zožerie ma to! Keby ostatných tak nič, ale čo ked aj mňa?
A tak som sa rozhodla konať, lebo jediné čo mi ostávalo bolo zniesť to zo sveta. Vtedy ma druhý krát naplo, lebo z toho čuda vyšlo všetko čo v ňom bolo.
druhá možnosť sú už spomínaný cvrčkovia.
K superromantickej prechádzke pri rieke za ručičky po západe slnka patrí aj cvrlikanie. Ale nie všetko je také ako sa zdá. Ten romantický zvuk v skutočnosti je prenikavé odporné hlasné kvílenie. Beriem ked je ich v teráriu viac, že sa snažia prilákad nejakého partnera tak ako mi ľudia. Ale ked tam ostane sám jeden posledný mohykán a cvrliká o tretej v noci na plné gule mne meter od hlavy. To je už pre mňa priveľa a pre neho to znamená smrť.
Ked mi nepomohla ani celá perina, schytila som prvú vec čo som mala po ruke (čo bol pohár) a zagniavila som tú beštiu až z nej ostal len mastný fľak. Haha. A mohla som kľudne spať.
Dlho boli potom ticho, až dnes v noci sa zas vzbúrili proti môjmu kľudnému spánku. Spolu s mojím bratom.
Včera som si všimla, že Ronad zjedol všetko čo tam mal. Vzala som so sebou sesternicu kt. bola u nás a šli sme kúpiť tie malé potvorky.
Fakt ma dostalo ked sesternica zvierajúc sáčok s nimi poznamenala: aké majú milé očká, ako mu ich tam môžeš chúdatká len tak podhodiť?
Ronald nebol taký hladný ako som predpokladala a tak máločo zjedol. Prišiel večer a zas to začalo. Ten nikým nekontrolovateľný kvílivý orchester čo ma privádza do šialenstva.
Z jednej strany bratove chrrrrrrr, aj ked som začula ako zamrmlal zo spánku čosi o egoisme (ktovie, či vie čo to je) a z druhej strany tí malý trapkovia.
Nepomohlo mi ani hranie tej trápnej hry na mobile napriek tomu, že som získala vysoké skore. Nepomohlo ani prezváňanie, ani vysedávanie na balkone v zime, ani prechádzanie sa, proste nič.
Konečne som si myslela, že sa vyspím po tom sťahovaní nábytku a maľovaní Boh na mňa zošle takýto trest.
A tak tu teraz sedím, počúvam to neutíchajúce kvílenie a modlím sa aby ich Ron všetkých do večera požral, lebo ináč...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
dominika_sk
16. 8.augusta 2007 10:38
Napíš svoj komentár