Moja najlepšia kamoška ma týra II. časť - Už to vie (venované @luthien)

Na žiadosť @sprejerka01 a @luthien špeciálne venovanie: @luthien

Hneď večer, keď skončil hokej, som si povedala, že jej napíšem sms. Aby som sa zajtra nemohla vyhovoriť a odstúpiť od toho, že jej to poviem. Tak som jej napísala sms:

Zajtra sa s tebou potrebujem o niečom porozprávať.

Odpísala mi:

Napíš teraz som nedočkavá.

Veľmi sa mi nechcelo písať jej to. Lepšie by bolo, ak by som jej to povedala do očí, no napísala som jej to. Všetko. Odpísala mi niečo v tom zmysle, že si to neuvedomuje a že o ničom takom nevie, ale že zajtra sa porozprávame.

Nervy som mala príšerné. Bála som sa toho, že to dopadne tak, že sa ukáže, že to nebola ozajstná kamoška. Že ma nevypočuje.

Prišla som do školy, no neobjali sme sa tak, ako každé ráno. Obe sme zamrmlali ahoj. Nikto si nič nevšimol, pretože všetci rozoberali hokej. Hneď, ako sme vošli do pavilónu sme odišli od všetkých a zakotvili sme na chodbe. Tam som jej to ešte raz všetko povedala. Jej reakcia bola dosť nečakaná.

„Neuvedomovala som si, že ti to robím. Ale keď ti to až tak vadí, tak sa pokúsim zmeniť.“

Usmiala som sa. Myslela som, že šťastnejšia byť nemôžem. Obe sme sa objali.

Tento deň bol perfektný. Spolu sme sa toľko nenasmiali už dosť dlho. Myslím, že nám obom veľmi pomohol náš rozhovor. Teraz sa ukázalo, že je to dobrá kamoška. Aj keď má občas svoje muchy. A dúfam, že svoje správanie zmení.

Čiže moje obavy boli zbytočné. A som nesmierne rada, že som sa mýlila. Neverila som, že sa to môže takto skončiť. No nikdy netreba hovoriť nikdy

 Blog

14 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu