Prišli sme tam, všetci sme sa presunuli do šatní, kde sme sa prezliekli a išli sme von. Začali žrebovať zápasy, kto s akým tímom bude hrať. Po jednom zápase sme sa začali s tími chalanmi rozprávať.
Medzi nimi bol jeden pekný chalan menom Jakub. Mladý, pekný, náušnica v uchu, krásne oči a dobre sa s ním rozprávalo. Na konci turanaja bolo vyhodnotenie a po ňom nás pozvali na diskotéku. Najprv sme nechceli ísť, ale potom sme ostali. Začali sme tancovať, nálada v plnom prúde. K Jakubovi išiel tancovať aj jeho brat Tomáš. Strašne sa na seba podobali. Keď sme už udchádali, tak mi Tomáš povedal: ,,Sľubujem, že my sa ešte uvidíme!" Prišli sme s trénerom ku autu, všetci sme nastúpili ale auto nenaštartovalo. Tak sa teda chalani z tej dediny rozhodli, že nás zavezú. Tréner nemal žiadny problém.
Mňa zobral Tomáš a vedľa neho sedel aj Jakub. Celú cestu sme sa rozprávali. Na další deň som si písala s Jakubom na nete a tak to išlo dalšie 4 dni. Vo štvrtok večer okolo 18:50 mi povedal, že sa ide previesť s bratom na aute aj s dalšími kamarátmi.
Tak sme sa teda rozlúčili.
Ja som si potom kukla TV a potom som išla spať.
Na dalšie ráno (v piatok) mi jeho kamarát oznámil, že Jakub aj s Tomášom(jeho bratom) aj s jeho dalším kamarátom
sú MŔTVY !
Nemohla som tomu uveriť! Uverila som až vtedy, keď som to videla na nete článok s názvom: " Traja chlapci sa zabili a jeden prežil !". Bol to pre mňa šok! Nemohla som tomu uveriť! V pondelok sa konal pohreb v ich dedine ... Jasné, že som piršla. Veľmi mi chýbajú ! ... Chcela by som ich vidieť znova! ... Čakám nato, kedy sa s Tomášom znova stretnem. Sľúbil mi to. Ale my sa stretneme sa až v nebi. Tomáš mal len 17 rokov a mal krásnu priateľku menom Moniku. Sprostá rýchlosť !
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
smajdalf
15. 10.októbra 2011 19:28
Rýchlosť je v tom nevinne... Môže za to šofér...
Napíš svoj komentár